Prievozník v koži literárneho chameleóna
Máme tu recenziu na Prevozníka, najnovší titul Justina Cronina, ktorý sa aj u nás preslávil trilógiou Pasáž.
Raz za čas sa mi podarí dostať ku knihe, ktorá ma viac ako svojou príbehovou premisou vtiahne autorským štýlom a silou metafor. Dystopický román Prievozník (2023) od Justina Cronina to dokázal. A nielenže si ma podmanil čarom slov, vcucol ma do sveta falošnej reality, nechal ma veriť takmer všetkým postavám, no rovnako si ma nepríjemne obracal na ražni vďaka častým príbehovým zvratom.
Úvod do románu je znamenitý. Cronin si dáva záležať na detailnom budovaní sveta a záhadnej atmosféry, tak typickej pre dystopický žáner. Necháva čitateľa opantať skvostným jazykom a silou myšlienky, ktorá sa prediera pomedzi riadky hádam v každom odstavci.
Od začiatku je jasné, že viac ako príbehom si vie Cronin získať fanúšikov svojim remeselným citom pre poctivú literatúru.
Ocitáme sa v prostredí, ktoré tak nepríjemne pripomína najslávnejšie antiutopistické romány, no zároveň sa umne vyhýba myšlienke ich vzájomného porovnania. Hlavnú postavu, Proctora Bennetta, stavia do pozície prievozníka – akéhosi Chárona, ktorý za pomoci pravidelných trajektov dohliada nad prepravou občanov pripravených na smrť do sveta znovuzrodenia na vzdialenom ostrove zvanom Rodisko. A že majú objekty ako loď, more či ostrov v príbehu viac ako len symbolickú hodnotu, je peknou analógiou k rímskej či gréckej mytológii – tiež spomínanie Uranosa alebo Caelusa ako boha nebies.
Práve vykreslenie geografie príbehu a spoločnosti ma dostali hádam najviac. Dej sa odohráva na relatívne malom priestore – na izolovaných ostrovoch, na ktorých fungujú rôzne typy spoločenských kást. Kým si najmocnejší užívajú luxus a výdobytky modernej doby, nižšia trieda bojuje o prežitie v marginálnych oblastiach. A práve vzťahy medzi doma protipólmi ľudských spoločností navodzujú čitateľovi silnejúci pocit akéhosi nesúladu – že si niečo v príbehu žiada poriadne vysvetlenie. Priepasť medzi nimi je žalostná, ale ako súčasníci vieme, aj vcelku realistická.
A vtedy prichádza séria plot-twistov, ktorými sa Cronin odviazal z reťaze a zobral so sebou celý poctivo vybudovaný príbeh a prostredie. Netvrdím, že hodil do koša všetko to pekné, čo som vyššie opísal, no jeho snaha o autentický šok rozhodne spomaľuje dejové tempo a mení aj celkovú náladu diela. Kým sa úvod poctivo venuje medziľudským vzťahom, láske či rodičovstvu, jadro podlieha silenej snahe o čo najoriginálnejší opis prechodov medzi viacerými realitami.
Čo má vyznieť ako detailná scéna ťažko pochopiteľných udalostí, vyznieva ako psychadelický výlet s dávkou ťažkej existencialistickej filozofie.
S náležitou zmenou atmosféry sa mení aj Croninov prístup k textu a postavám. Rozbieha divoký kolotoč, v ktorom sa síce čitateľovi ponúkajú najrôznejšie alternatívy rozuzlenia, no zároveň začne pochybovať, či séria otočiek dielu viac neuškodila, ako pomohla.
Od dystopie sa tak pomaly presúvame cez prvky akčnej detektívky a lightové náznaky cyberpunku.
No a finále? To sľubuje ďalší a hádam najväčší plot-twist. A síce prechod do hard sci-fi a objavovania vesmíru, pri ktorom som ostal na vážkach a autenticky šokovaný. Cronin v Prievozníkovi akoby započal proces postupného rozkladu svojho sveta, ktorý sa od relatívnej stability postupne triešti na fragmenty pôvodného zámeru. Dejovo tak dielo vo svojom priamočiarom odkaze viac-menej stroskotáva, emočne nám to ale Cronin kompenzuje sústredením sa na hlavné postavy a silu osobných priorít. Aj tie najtechnickejšie sci-fi scény sú preto len kulisami, v tieni pôvodnej myšlienky. Ale pri knihách je dôležité to, čo v nich je, a nie čo v nich silou mocou chceme mať.
Záver:Prievozník je románom, ktorého najsilnejšia stránka tkvie v štýle autora. Ozaj prepracovaný svet, postavy, ale aj hlboký exkurz do veľmi citlivých tém nasadzujú knihe latku vysoko. Snaha o originálny prístup k neoriginálnym témam síce nestroskotáva, no uberá na tom, čo si kniha u čitateľa zhruba do svojej prvej polovice vybudovala.
Mne ostáva len príjemne pokývať hlavou, tešiť sa z toho krásneho a sviežeho, čo mi autor ponúkol a premýšľať nad tým, či ma záver uspokojil alebo nie. Aj po dvoch týždňoch sa totižto k vlastným dojmom z knihy vraciam, a to s radosťou.
Je autorom niekoľkých románov, za The Summer Guest (2001) a Mary and O‚Neil (2004) získal hneď niekoľko ocenení (PEN/Hemingway Award, Stephen Crane Prize, Whiting Writer's Award). Až tretia próza The Passage (s. ako Priechod) z r. 2010 mu však priniesla nielen nebývalo priaznivý ohlas kritikov i žánrových klasikov, ale i veľký čitateľský záujem. Na úspech prvého románu naviazal v roku 2012 druhým dielom s názvom The Twelve (s. ako Dvanástka) a o ďalšie štyri roky postapo upírsku trilógiu ukončil knihou The City of Mirrors (s. ako Mesto zrkadiel).
Po úspechu knižnej série sa Cronin na dlhú dobu odmlčal. Až v roku 2023 vydal novinku, dystopický román plný zvratov s názvom The Ferryman (č. ako Převozník).
Trilógia Passage žala najmä medzi mladými čitateľmi obrovský úspech, nečudo teda, že bol záujem o filmové práva. Tie získala spoločnosť Fox a to dokonca dávno predtým, než bola úvodná kniha čo i len dokončená. Pôvodný zámer natočiť film sa neskôr zmenil na filmovú trilógiu, až sme sa napokon dočkali v roku 2019 TV seriálu, ktorý však bol už po prvej sérii zrušený.
Cronin pôsobí ako profesor angličtiny na Riceovej univerzite a žije s rodinou v texaskom Houstone. (legie, aktualizované)
Verdinkt: 75%
Justin Cronin – Prievozník
Pôvodný názov: The Ferryman (2023)
Vydavateľstvo: Laser books
Rok vydania: 2023
Vydanie: prvé
Jazyk: český
Počet strán: 496
Väzba: viazaná / pevná
Preklad: Jakub Marek
ISBN: 978 8024293189
Najčítanejšie
Najčítanejšie
jemiplano
Čo nezabije poézia, musí tiecť krvou slov.