Fázovou animáciou spracovaný príbeh zasadený do viktoriánskej éry predstavuje príbeh dvoch rodín, ktoré sa plánujú spojiť výhodnou svadbou. Rodina ženícha potrebuje svadbu, aby získali titul a lepšie postavenie v spoločnosti. Rodina nevesty síce má titul, ale nemajú peniaze a práve sobáš by ich mohol zachrániť od chudobinca. Obe rodiny už majú všetko vymyslené a naplánované, lenže nikoho nezaujíma názor novomanželov. Svadba je predsa obchod, nemá byť o láske.

Deň pred svadbou sa večne hanblivý Viktor konečne stretne so svojou pôvabnou nevestou Viktóriou. Padnú si do oka a už sa obaja nevedia dočkať, kedy sa znovu stretnú.

Nácvik svadobného obradu však neprebieha podľa plánov, čo nie je po vôli rodičom nevesty. Viktor je nešikovný, pletú sa mu slová a všetko mu padá z rúk. A tak, kým sa to poriadne nenaučí, je svadba zrušená. Viktor sa od hanby skryje do lesa, kde si precvičuje svoju manželskú prísahu. Lenže ako na potvoru, keď sa mu ju konečne podarí povedať správne, nedopatrením navlečie prsteň mŕtvej neveste, ktorá tam bola pochovaná. Tá si Viktora, ako svojho ženícha, s radosťou odvedie do ríše mŕtvych.

Zo začiatku som sa bála, že to bude príliš strašidelné, ale keďže bol ten Halloween odhodlala som sa pustiť si túto klasiku. Ide už o staršiu rozprávku, robenú štýlom fázovej animácie, ktorá sa dnes už tak často nevyužíva. Dnešné moderné bývajú spracované tak, že voda, perie sovičiek či snehové vločky vyzerajú lepšie ako ozajstné. No dalo sa na to zvyknúť. Bolo zaujímavé si predstavovať ako ktorú scénu natočili.

Všimla som si zaujímavý kontrast medzi svetom živých a mŕtvych. V normálnom svete bolo všetko v odtieňoch čiernej, sem tam nejaká hnedá farba a vládla tam ponurá, depresívna nálada. Zatiaľ čo kostlivci v podsvetí si veselo vyspevovali a škála farieb bola oveľa pestrejšia. Celkovo sa mŕtvi k sebe správali milšie a aj Viktora medzi seba bez problémov prijali aj napriek tomu, že bol živý.

Mŕtva nevesta bola miestami trochu naivná, ale inak celkom milá a aj napriek modrej farbe a tomu, že sem tam stratila ruku alebo nohu, bola sympatická. Keď sa nahnevala pôsobila strašidelne, ale to každá nevesta vo svoj svadobný deň.

No zo všetkých sa mne osobne zdal najstrašidelnejší červík, ktorého mala mŕtva nevesta v hlave. Nesprával sa desivo, dokonca bol dobrý, ale vyzeral ako nejaké strašidlo.

Nemám väčšinou v obľube pesničky vo filmoch či v rozprávkach, ale nájde sa niekoľko výnimiek. V tomto prípade mi nevadili, mali svoj význam a dej posúvali dopredu.

Nakoniec neľutujem, že som si to pozrela. Myšlienka filmu mi zostane ešte dlho vŕtať v hlave ako nejaký červík. Nebolo to strašidelné, miestami to bolo dokonca vtipné (napríklad tancujúci kostlivci), ale malým deťom by som to ešte nepúšťala.