Chappie

Chappiemu sa dostalo veľmi negatívneho prijatia zo strany kritikov a ani v kinách veľa nezarobil. Napriek tomu tá trocha divákov, čo film videla, ho hodnotí pozitívne (okolo 7,5 na ČSFD aj IMDB). Oplatí sa teda tento film vidieť v kine? Podľa mňa určite. A tu je prečo.

Chappie je film od režiséra Neilla Blomkampa (District 9, Elysium) zasadený dva roky v budúcnosti, kedy juhoafrická polícia s veľkým úspechom nasadila v zločinom zmietanom Johanesburgu autonómnych robotov pre boj s kriminálnikmi. Dizajnér (Dev Patel z Milionára z chatrče), ktorý ich vytvoril, má však väčší cieľ – vytvoriť skutočnú umelú inteligenciu. To sa mu podarí, no jeho zamestnávateľ mu ju nechce dovoliť otestovať. Preto Patel ukradne jedného z poškodených policajných robotov a aby do neho nainštaloval svoju netestovanú AI. Lenže ejha, predtým, než to stihne, ho cestou z práce unesie gang nepríliš chytrých kriminálnikov, ktorí sa rozhodnú novonarodeného inteligentného robota využiť na bankovú lúpež.

Veľa kritiky, ktorá sa na Chappieho zniesla, podľa mňa pramení z nenaplnených očakávaní vyvolaných trailerom a reklamnou kampaňou. Tie sľubovali konvenčný, aspoň sčasti idylický príbeh o robotovi, ktoré vychováva jeho idealistický stvoriteľ v násilnom svete. Patel je ale nútený nechať svojho robota v rukách gangu a na plátne sa zjavuje len sporadicky, aby mu predal pár životných múdrostí (skoro všetky jeho scény možno vidieť v upútavkách). Hlavnými postavami sa stávajú kriminálnici, ktorí sa stanú Chappieho náhradnou rodinou – Ninja a Yolandi, juhoafrický rapperi z Die Antwoord, ktorí v podstate hrajú sami seba. V najlepšom prípade ich možno označiť za antihrdinov, v najhoršou za nesympatických zmrdov. Napriek tomu ich Chappie vníma ako matku a otca.

To, čo nasleduje, bude pre mnohých za hranicou ich komfortnej zóny. Film jasne hovorí, že Chappie je rýchlo sa učiace malé dieťa. Je roztomilý až zlatý, spoznáva nové veci, učí sa z rozprávok... zároveň ho Ninja učí strieľať z pištole, používať nôž, je k nemu násilný a klame mu – proste ho chce využiť na svoje ciele. Nakoniec sa mu Chappieho skaziť podarí a to tak, že náš malý robot si neuvedomuje, že robí niečo zlé (napr. si myslí, že bodnutie nožom iba uspáva). Niekoľko scén bolo tak smutných, že budete mať chuť zakrývať si oči.

Veľa kritík, ktoré som videl, sa zameriava práve na túto časť filmu a mám pocit, že názor recenzentov vyplýva zo silných negatívnych emócií, ktoré v divákovi vyvoláva. Podľa mňa to je ale silná stránka filmu, nie jeho chyba. Filmy by sme nemali posudzovať podľa toho, aké chceme aby boli, ale aké sú. Málo filmov vo mne odkázalo vyvolať také emócie ako Chappie a to už niečo znamená.

Okrem dojímavých scén sa vydarila aj akcia – predstavte si District 9 bez roztrasenej kamery. Hlavne úvodná scéna, kde spolupracujú roboti a juhoafrická obdoba SWAT bola perfektná. Za zmienku stojí aj vizuálny štýl filmu, ktorý úspešne kombinuje Blomkampov typicky špinavý vizuál s juhoafrickým prúdom zef a zároveň s pastelovými farbami a infantilnými dekoráciami úkryte zločincov, ktoré evokujú škôlku alebo jasle.

Film samozrejme nie je bez chýb. Hlavný záporák (Hugh Jackman) je pravdepodobne myslený ako paródia hejslováckeho militarizmu („Verím, že polícia potrebuje vysokovýbušné hlavice pre boj so zločinom!“), je oblečený v smiešnych obtiahnutých krátkych nohaviciach a v podstate všetky jeho akcie smerujú k tomu, aby mohol vyhodiť veci do vzduchu. Majiteľka zbrojárskej firmy (Sigourney Weaver) je postava s premrhaným potenciálom, ktorá celkom nelogicky odmietne umelú inteligenciu, pretože nie je dosť... zbraňová. Obidve postavy majú niečo reprezentovať, ale nehodia sa do celkového tónu filmu a aj v rámci jeho šialeného univerza pôsobia nedôveryhodne a nelogicky.

Napriek zopár slabým miestam a komerčnému neúspechu verím, že Chappie neupadne do zabudnutia a zaradí sa medzi kultové sci-fi filmy nášho desaťročia. A ak ho u vás ešte v kine hrajú, určite sa naň choďte pozrieť! Nech tomu Blomkampovi dovolia natočiť ešte aspoň jeden film.