Liou Cch‘-Sin čínsky autor nar. v r. 1963, nie je u nás až tak neznámy. Už v r. 2015 mu v časopise XB-1 v čísle monotematicky zameranom na ázijskú fantastiku, vyšla poviedka s názvom Kruh z alternatívnej Číny, v ktorej použil prepracovanú časť Problému troch telies, no s románom sa stretávame až teraz. V zahraničí jeho kniha vyvolala vlnu záujmu, ba priam až búrku. Či už to bolo spôsobené vojnou vnútri amerického fandomu (kauza Sad/Rabid Puppies) alebo nie, Problém troch telies získal cenu Hugo za r. 2015 v kategórii najlepší román, čo bolo pre mnohých isto prekvapením. Nestáva sa totižto často, aby neanglicky píšuci autor získal cenu angloamerickej fantastiky. Na porovnanie, dovtedy sa tomu najviac priblížili len Stanislaw Lem a bratia Strugackí. Takže čo je na tomto románe tak úžasné, že vyvolal taký rozruch a získal ako prvý neanglicky píšuci autor hneď jedno z troch najvyšších možných ocenení vo fantastickom žánri?

Najskôr niečo z obsahu. Dej sa odohráva v rozmedzí viac než polstoročia – od čínskej kultúrnej revolúcie v 50-tych rokoch až po súčasnú komunisticko-kapitalistickú Čínu. Spočiatku sledujeme osudom zmietanú mladú vedkyňu Jie Wen-ťie, ktorá v priebehu krvavých udalostí kultúrnej revolúcie prišla o otca i sestru. O pár strán (a dekád) ďalej narazíme na ďalšiu postavu príbehu, vedca Wanga Miaoa, odborníka na nanomateriály, ktorého životná púť dostane celkom nečakaný smer a ktorého osud sa pretne s tým Jieiným za tých najdivnejších okolností. Veľkú úlohu v príbehu bude hrať aj tajuplná počítačová hra, ktorá možno rozhodne o osude nášho sveta. Karty sú rozdané, hurá do toho...

Román spadá do kategórie hard SF, kde robí slušného spoločníka Arthur C. Clarkovi či ktorémukoľvek z neocampbellistov (Egan, Bear, Baxter, Benford). Hard SF sa vyznačuje relatívnym dodržiavaním platných fyzikálnych zákonov a ich posúvaním a extrapoláciou niekedy až do šialenej roviny. Kým v minulosti sa hard SF zameriavala skôr na materiálovo technologické, astronomické resp. biologické oblasti, ťažisko tej modernej sa presunulo viac do oblasti kvantovej mechaniky a subatomárnych častíc. Je to trocha aj nevýhodou daného subžánru, kvalitná hard SF súčasnosti od čitateľa vyžaduje aspoň aké-také základy modernej fyziky, strunovej alebo bránovej teórie a trochu teórie relativity. Alebo aspoň počítač s internetom a znalosť wikipedie. A práve v takýchto knihách býva časť príbehu vystavaná na posune známych dejov, javov a poznatkov na územie kde žijú levy. Podobne je tomu aj tu. Kým časť knihy s počítačovou hrou a prostredím popisujúce trisolaris je vcelku vierohodné, tak Sophon v záverečnej časti si knihy pokojne môže podať ruku s Baxterovým prstencom alebo Bearovými noocytmi. Podobne ako on totiž patrí do (možno zatiaľ) nereálnej, no rozhodne lákavej budúcnosti. Inak povedané, autor v tretej časti už naplno popustil uzdu fantázii a nechal nás obdivovať rozmery jeho imaginácie.

Kniha možno hneď spočiatku nechytí, popis obdobia kultúrnej revolúcie asi nie je pre každého, hoc mňa osobne zaujal aj svojou krutosťou a nepochopiteľnosťou. Na druhú stranu, ktorý diktátorský režim je pochopiteľný? Detailné vykreslenie obdobia konca 50-tych rokov, keď mal už Mao všetku moc pevne vo svojich rukách, no stále dochádzalo ku konfliktom medzi jednotlivými frakciami jeho prívržencov, je jednou z veľkých nosných tém knihy...a vlastne aj spúšťačom celého deja. Autor sa k problematike a nápadu postavil vskutku šikovne. Spočiatku máme možnosť sledovať minulosť niektorých postáv a následnú prítomnosť. Veľmi dobrým nápadom bolo podľa mňa vytvorenie záhady, ktorá nedala spať nielen hlavným postavám, ale ani čitateľovi. Neskôr sa dej presunul takmer až do špionážnej oblasti. Samotné vedecké vysvetľovanie bolo počas celého príbehu na zrozumiteľnej úrovni a v podstate fantastická časť prišla až v závere knihy.

Žiaľ, častou nevýhodou hard SF je aj akési utápanie sa autora v hypotézach a špekuláciách na úkor samotného príbehu alebo psychológie postáv. V tomto prípade to však našťastie neplatí. Dej plynie spočiatku pomaly, no veľmi rýchlo dokáže zaujať čitateľa natoľko, že knihu nechce pustiť z rúk ani o druhej ráno. Podobne je to aj s postavami. O niektoré sa len obtrieme, no iné dokážu zaujať. I keď rozhodne nejde o psychologický román, v ktorom je vnútro postáv do hĺbky rozpitvávané, postavy jednajú uveriteľne ...a celkom pochopiteľne. Zo všetkých postáv mi bol najviac sympatický asi Veľký Š, detektív a bývalý vojak s neortodoxnými nápadmi, ktorý naplno vystihuje fakt, že klaďasi nemusia byť práve tí slušní.

Ďalším námetom knihy, ktorý ma zaujal bol popis aktuálnych nálad časti populácie. Román zaujímavo reflektuje realitu, kedy sa začínajú priam množiť rôzne protivedecké hnutia, antiwaxeri, klimatoskeptici, zástancovia teórie plochej Zeme, homeopati, kreacionalisti, šarlatáni a odborníci na všetko, vychovaní wikipediou a googlom. Podobné správanie si pravdepodobne všimol aj autor knihy, ktorý to všetko umne zakomponoval do príbehu. A musím uznať, že rozhodne zaujímavo tým doplnil príbeh.

Musím tiež veľmi pochváliť stvárnenie exotického a krutého prostredia trisolarisu ako i podivnú fyziológiu obyvateľov systému. Na druhú stranu, je vskutku otázne, či by sa po takých katastrofických podmienkach dokázal život vôbec vyvinúť. Je isto zaujímavé, že autor v tomto predbehol skutočný objav planéty v danom systéme. Podľa wiki bola planéta v danom systéme skutočne objavená v r. 2016, teda roky po napísaní knihy (originál vyšiel v r 2007, anglický preklad v r. 2014). Jedine v čom sa autor netrafil bola viazanosť na obežnú dráhu.

Samozrejme, asi ako každá kniha, aj táto má pár nedostatkov. Hoc je popis obdobia kultúrnej revolúcie dosť zaujímavý, samotný popis osudu Jie Wen-ťie mimo hlavnú dejovú os trochu unavuje svojou rozvláčnosťou. Samozrejme, nenájdeme tu siaho-siahle popisy každého jedného schodu výstupu do stanice Červené pobrežie, tak ako v niektorých iných dielach fantastiky, ale i tak. Trocha ubrať z miestami až rozsiahlych retrospektívnych spomienok by isto pomohlo. Ďalším faktorom je tajná vojna medzi vládami a zástancami trisolaru – to čo má pripomínať špionážnu hru, miestami pripomína bezradné prešľapovanie na mieste. Je chvályhodné, že autora aspoň v malej miere napadlo do deja zakomponovať predstaviteľov armád iných vlád, no čitateľ by isto uvítal aj bližšie informácie o bojoch na iných frontoch – aspoň vo forme vsuvky v podobe informačnej správy. Poslednou tak trocha výčitkou je časť so Sophonom. V časti kde je naozaj za vhodné si zavolať na pomoc fyzika alebo aspoň wikipédiu je úžasné sledovať fantastické možnosti jedenásť rozmerného Calabi-Yauovho manifoldu, no niektoré scény (pre zasvätencov: oči, parabola) sa mi však už miestami zdali pritiahnuté za vlasy.

Zhrnutie: Problém troch telies je zaujímavým počinom na poli science fiction (a hard SF obzvlášť) nielen svojim pôvodom (schválne, koľko ázijských fantastických titulov viete spamäti vymenovať?), no najmä príbehom. Isto, čitateľovi sa môžu mnohé motívy zdať známe, veď hru vo virtuálnom prostredí tu priniesol predtým Ready Player One, a ani ten zďaleka nebol prvý, rovnako ako predpoklad planét v trojhviezdnom systéme (prvé podobné príbehy boli známe už z prvej polovice 20.st.). Napriek tomu treba povedať, že nové spracovanie starých tém nie je vždy na škodu (viď Aldissov Nonstop vs. Heinleinovi Sirotkovia oblohy). Autor dokáže čitateľa priam vtiahnuť do deja a udržať ho. Na druhú stranu, najmä v závere treba trochu našprtať wikipédiu, aby sa človek vedel aspoň trocha zorientovať. Avšak pre čitateľov oboznámených s tvorbou Egana či Baxtera nič náročné. A za tú námahu ten výsledný pocit isto stojí. Už teraz sa teším na druhý diel s názvom Temný les, ktorý by mal byť ešte hardcorovejší.

Hodnotenie: 85%

Preklad: Aleš Drobek

Vydavateľstvo: Host

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2017

Počet strán: 448

ISBN: 978-80-7577-061-5

Ďakujeme vydavateľstvu Host za poskytnutý recenzný výtlačok.