Vonku zúri koronavírus a tak to najlepšie, čo môžete urobiť je sedieť na zadku doma. Ideálne s nejakou knihouInvázia v ruke alebo pred filmom. Čo takto nejaké scifíčko o nákazách? V redakcii sme pre vás pripravili výber toho najlepšieho, čo vyšlo v slovenskom alebo českom preklade!

(Keď vláde niečo zdrhne z labáku, ostáva už iba niekoľko dní)

Najstarší zástupca v našom zozname. Maska červenej smrti z roku 1842, je jedným z najslávnejších Poeových príbehov a rozpráva o arogancii mocných i snahe utiecť osudu. Zatiaľ čo jeho poddaní trpia a zomierajú na mor, princ Prospero sa rozhodne spolu so svojim blízkymi izolovať sa a zabarikádovať na svojom hrade, kde usporiada karneval. Medzi smotánku však zavíta hosť, ktorý tam rozhodne nie je vítaný.

Dej je posadený do nemenovaného štátu, ovládaného militantným diktátorom túžiacim po rozpútanie vojny. Objaví sa však doteraz neznáma choroba, ktorou je nakazený aj diktátor. Liek proti "bielej chorobe" objaví prostý lekár Galén a rozhodne sa vydať ho diktátorovi výmenou za mier. Rozvášnený dav však Galéna zabije a spolu s ním zničí aj tajomstvo zázračného lieku. Krátky román, alebo skôr novela, s jasnou protivojnovou tematikou vyšiel v 1937, no ešte aj v dnešnej dobe má čitateľom čo ponúknuť.

V štrnástom storočí zasiahne európu pohroma v podobe čiernej smrti – moru, ktorý vyhľadí takmer polovicu jej obyvateľov. Kim Stanley Robinson vo svojej knihe predstavuje trocha inú históriu, v ktorej bol mor omnoho efektívnejší a Európa tak ostala bez ľudí úplne. To využili osadníci z Arábie a Ázie a kolonizovali vyľudnený kontinent odznovu. Kniha nám tak ukazuje známy kontinent v úplne novom svetle, v ktorom vládne islam a budhizmus a dejiny píše niekto iný.

Román o cestovaní časom, infekciách a o tuposti byrokratického aparátu sa oidohráva v dvoch rovinách. V tej prvej sa stretávame so študentkou, ktorá bola počas cestovania do minulosti poslaná omylom do obdobia čiernej smrti. V tej druhej sledujeme profesora, ktorý v súčasnej dobe vedie boj nielen proti narastajúcej epidémie chrípky, ale i s ťažkotonážnou byrokratickou aparatúrou. Obe línie nám zároveň ukazujú, že aj napriek obrovskému technologickému pokroku sa ľudstvo prakticky nezmenilo. Kniha, ktorá vyniesla svojej autorke množstvo ocenení a právom sa zaradila medzi klasiku žánru.

Čo sa stane, keď sa slávny terorista, posledný bojovník za slobodu DYNABu, dozvie o najstrašnejšie biologickej zbrani známeho vesmíru? A keď onou zbraní je muž, ktorý má vlastné priania a sny? Komandér Malacar však nie je jediný, kto po tajomnom pánovi Há pátra. Začína zbesilá hra o čas, a hlavnou cenou je život alebo smrť miliárd. Prekvapivo aktuálny príbeh z pera majstra žánru. Roger Zelazny vás opäť uchváti a nenechá vás vydýchnuť!

(Nie všetci chorí vyzdravejú alebo zomrú. Niektorí sa zmenia...)

Ja, legenda / I am legend - Richard Matheson (1954)

Svet zdevastovala hrozná epidémia a tí, ktorí nemali to šťastie a prežili, boli premenení v krvilačné stvorenia noci. Až na Roberta Nevilla. Zdá sa, že iba on bol voči nákaze imúnny, lenže krutá irónia z neho urobila vyvrženca. Vo dne zabíja a v noci sa schováva s nádejou na ďalší deň prázdneho života. Je legendárnym monštrom, ktoré musí byť zabité, pretože sa odlišuje od všetkých ostatných. Richard Matheson nás svojim drsným, takmer dokumentárnym štýlom ako jeden z prvých presvedčil, že zlo môže číhať v miestnom supermarkete a pôsobí tak oveľa hrozivejšie, než keby sa skrývalo v gotickom hradu.

Na newyorskom letisku pristane lietadlo. Všetky elektronické systémy v okamihu zlyhajú a piloti na výzvy riadiacej veže neodpovedajú. Po násilnom vniknutí na palubu objavia v tmavom lietadle štyroch pasažierov na pokraji života a smrti. Ostatní sú mŕtvi, ibaže ich telá sa odmietajú podriadiť biologickým zákonom rozkladu. Prípad preberá doktor Ephraim Goodweather, vedúci projektu včasného varovania a likvidácie rozsiahlych epidémií, ktorý sa súčasne vyrovnáva s rozpadom manželstva a bojuje o právo opatrovať syna. Spolu s kolegyňou Norou Martinezovou a profesorom Setrakianom zisťujú, že nemajú do činenia s obyčajnou chorobou, ale s nákazou meniacou ľudí na krvilačné monštrá a že sa budú musieť postaviť protivníkovi, ktorý vystúpil priamo z legiend.

Svetová vojna Z Maxa Brooksa je hororový, ale veľmi realistický a emotívne román o svetovej vojne sa zombie. Nie je to ale klasický horor sa zombie, kniha svojou realistickou kulisou pripomína knihy Stephena Kinga alebo Toma Clancyho. Epidémia zombie začína v Číne, kde na niekoľkých odľahlých miestach dochádza k prepuknutiu neznámej epidémie. Z Číny sa potom "vzplanutia" šíri nekontrolovateľne po celom svete. Ide o veľmi detailne prepracovanú víziu - od zastierací manévrov vlád cez šírenie epidémie s využitím čierneho obchodu s ľudskými orgánmi až po konkrétne osudy jednotlivcov. Svet sa po ukončení vojny sa zombie zmenil: svetová ľudská populácia sa dramaticky zmenšila, niektoré oblasti sú úplne vyľudnené, niekde nie je známe, či prežili ľudia alebo je územie obsadené zombie, rovnováha síl sa zmenila. Kniha je písaná v podobe výpovedí: spomienky frontových vojakov a veteránov z Yonkers sa striedajú s tými od hviezdičkových generálov, lekárov a proste len obyčajných ľudí, ktorí boli vojnou zasiahnutí. Muži a ženy z celého sveta mu vypovedali svoje, často až dych berúce príbehy z vojny

Desaťročná Melanie žije spolu s ďalšími deťmi na vojenskej základni, kde sa pod prísnym dohľadom vzdeláva. Nadpriemerne inteligentné dievča miluje staré grécke báje a jej spriaznenou dušou je učiteľka, slečna Justineauová. Zato seržanta Parksa, ktorý deti stráži ako dráb, Melanie neznáša. Rovnako ako doktorku Caldwellovou. Ale bez nich to zrejme nejde, keď je základňa obklopená spustošenú krajinou, v ktorej rovnako ako vo zvyšku krajiny vládnu hladoši - kanibalské monštrá, ktorá pri hone za ľudským mäsom nič nezastaví. Keď je základňa napadnutá, podarí sa Melanie, slečne Justineauové, seržantovi Parks, doktorke Caldwellové a vojaka Gallagher utiecť. Spoločne sa vydávajú na cestu do Majáku, posledného miesta v Británii, ktoré sa podarilo od nákazy uchrániť. Lenže budú Melaniu v Majáku chcieť, keď ju v blízkosti ľudí chytá zúfalý hlad, aký ešte nezažila?

(Zem je v troskách, jediné čo ostáva je boj o vlastný život)

Román uznávanej kanadskej spisovateľky sa odohráva v blízkej budúcnosti. Hlavný hrdina je možno posledným človekom na zničenej Zemi spustošenej morovou apokalypsou. Medzi opustenými domami, rozbitými počítačmi a horami prázdnych obalov od náhražkových potravín spomína na svojho najlepšieho priateľa, ktorý svojimi biologickými pokusmi priviedol ľudstvo do záhuby.

Potom čo na svete vypukla ničivá epidémia chrípky, zomrelo takmer 90% populácie. Hig, ktorý túto katastrofu prežil, našiel útočisko na malom letisku v blízkosti svojho domu. Veľa mu toho nezostalo, len stará cessna, pes a spomienky. Spoločne so susedom Bangleym, bláznom do zbraní a vyvinutých žien, sa snažia prežiť útoky zlodejov a rabovačov. Hig pravidelne kontroluje okolí letiska zo svojej Cessna a jedného dňa začuje vo svojej vysielačke útržok hlásenia. Odvtedy na neho nemôže zabudnúť. Prežili snáď neďaleko neho obyčajní ľudia, ktorí ho nechcú len olúpiť a zavraždiť?

Svet postihnutý jadrovou katastrofou, po ktorej nasledovali lokálne vojny, hladomor a smrtiaca epidémia, sa musí vysporiadať s doteraz najväčším protivenstvám - stratou ľudskej schopnosti reprodukcie. Kým posledné zvyšky ľudstva nezadržateľne starnú, Zem sa prepadá do beznádeje a pomalého, všadeprítomného rozkladu. Každý sa s tým vyrovnáva po svojom, či už ide o uzavretie sa do vlastného ponurého ticha alebo naopak stratou všetkých civilizačných zábran. Pocit márnosti, odovzdanosti a melanchólia prestupuje všetkým okolo päťdesiatročného hrdinu príbehu, ktorý je medzi pomaly umierajúcimi vlastne mladíkom. Práve ten si uchováva nádej a vydáva sa na cestu, aby hľadal svoje najväčšie bohatstvo - svojich potomkov. Ak existujú ...

Je to tu. Ľudstvo vymrelo. Postaral sa o to geneticky vylepšený vírus. Tých pár preživších teraz musí čeliť zlu, ktoré sa napokon rozhodlo zúčtovať so svetom. Nastáva finálny súboj dobra proti zlu vo svete, v ktorom si hŕstka preživších panicky vyberá strany, na ktorých má stáť alebo ktorými je vybraná. Svet, v ktorom sú najhoršie nočné mory zla stelesnené mužom s osudným úsmevom a nevýslovnú silou: temným Randallom Flaggeom. Kingova apokalyptická vízia: svet zničený morom a chaosom spôsobí boj medzi dobrom a úplne vzkrieseným zlom ...

Alej prekliatia / Damnation Alley – Roger Zelazny (1969)

Dobrodružný sci-fi príbeh o svete po jadrovej vojne, kedy na zemeguli zostáva len niekoľko obývaných miest. Krajina po atómovej vojne - prežívajú zvyšky civilizácie. V Bostone vypukne epidémia moru a vakcínu má iba Los Angeles. Zo západného pobrežia sa vypravujú tri obrnené nákladné autá, ktoré majú za úlohu vakcínu cez infikované a zničené územia dopraviť. Vzhľadom k takmer neprejezdný terén je táto cesta nazývaná Alej prekliatia. Hal Tanner musí na ceste naprieč radiáciou zamoreným americkým kontinentom prekonať početné nástrahy zmutovaného a zdivočelého obyvateľstva pri transporte lieku, hrá sa o čas a v stávke sú životy ľudí, možno aj osud celej civilizácie.

Je ťažké byť géniom, najmä ak vás nikto nechápe. Ulam bol géniom prekračujúcim hranice biológie a vrcholom jeho tvorby sa stali inteligentné bunky. Pretože firma, v ktorej pracoval, ukončila jeho vedecký program, Vergil sa rozhodol napriek všetkému zachrániť svoje životné dielo a umiestnil inteligentné bunky vo vlastnej krvi. Počiatočný zázrak, vďaka ktorému sa Vergil stáva vzorom zdravia, sa časom zmení sa nočnú moru. Moru, v ktorej bunky infikujú a zmenia celý svet vo svoj obraz. Skvelý román ktorý vznikol rozšírením výbornej poviedky krásne uilustruje, že cesta dopekla býva najčastejšie dláždená dobráými úmyslami.

Na semafore v akomsi bezmennom meste naskočí zelená. Jedno auto napriek tomu zostáva na križovatke stáť, jeho vodič totiž znenazdajky oslepne. Ale namiesto aby upadol do temnoty, vidí zrazu všetko biele, ako by bol v hmle alebo spadol do mliečneho jazera. Pomocníka, ktorý ho dovezie domov, stihne rovnaký osud. Počas jediného dňa oslepne nielen manželka prvého slepého, ale aj taxikár, ktorý pár viezol k lekárovi, onen lekár i jeho pacienti. Slepota sa šíri ako epidémia a stať bezcitne zareaguje v snahe zabrániť panike. Slepí sú izolovaní v prázdnej psychiatrickej liečebni, kde sú odkázaní len sami na seba, pod dohľadom vojakov, ktorí majú rozkaz strieľať po každom, kto sa pokus o útek. Počet slepých narastá, ich azyl praská vo švíkoch, a o to viac je problémov so zásobovaním, hygienou a pochovávaním neustále pribúdajúcich mŕtvych. Spoločenské konvencie sa začínajú neodvratne rozpadať. Ľudský svet je v troskách a tí, ktorí zostali, ho musia začať budovať od začiatku.

Román Passage od Justina Cronina pôsobí veľmi tematicky so súčasným dianím vo svete aj vďaka zdroju tajomnej nákazy. Oba totižto súvisia s netopiermi. Hoci u coronavírusu sa jedná len o zrejme najznámejšiu teóriu ohľadom pôvodu choroby, v Passage sú netopiere za apokalypsu priamo zodpovedné. Vedci zistili, že DNA akéhosi druhu netopierov obsahuje gény, ktoré by mohli viesť k celkovému posilneniu organizmu u ľudí, avšak pri svojom výskume hrozivo zlyhávajú a do sveta vypúšťajú vírus, ktorý mení zdravých ľudí na krvilačné, upírom podobné beštie. Rozsiahla trilógia verne zobrazuje pokusy posledných zvyškov ľudstva vysporiadať sa s apokalypsou a je skvelým a veľmi napínavým čítaním, ktorému viackrát vzdal poctu aj samotný kráľ súčasného hororu, Stephen King.

(A čo ak je to všetko trocha inak a za všetko môžu UFOni?)

Štyria vedci vybraní pre svoje vedecké úspechy sú v úplnom utajení povolaní do laboratórií ukrytých pod Nevadskej púšti. A tu, obklopení najmodernejšou technikou a odrezaní od sveta, bojujú s celosvetovou epidémiou spôsobenú neznámym mikroorganizmom, ktorý zabil, okrem dvoch, všetkých obyvateľov jedného mestečka v Arizone, kam dopadol kontaminovaný satelit, zbierajúci kozmickej vzorky. Krok za krokom odhaľujú tajomstvá kmeňa Andromeda. Avšak ich protivník unikne zo svojho väzenia v laboratóriu a závod o čas sa ešte zrýchľuje.

Skupina vedcov. Objekt pochovaný pod ľadom. Strašidelný boj o prežitie. Keď skupina vedcov izolovaná v Antarktíde nájde pochovanú v ľade mimozemskú vesmírnou loď , vyzerá to ako neuveriteľná príležitosť. Keď transportujú mimozemskú mŕtvolu späť do tábora niekoľko vedcov začne zažívať znepokojujúce sny. Ich nočná mora sa len začína. Táto desivá novela od Campbella, sa stala predlohou slávneho filmu The Thing od Johna Carpentera.

V jednom americkom meste sa začne ako lavína šíriť zvláštna chrípková epidémia. Choroba má veľmi rýchly priebeh a ľudia sa po nej cítia lepšie ako predtým. Začínajú sa však správať veľmi čudne. Hlavní hrdinovia na čele s doktorkou Sheilou Millerovou postupne nadobúdajú presvedčenie, že epidémia nie je bežnou udalosťou, ale že sa za ňou skrýva určitý zámer. Zisťujú, že ochorenie spôsobuje bodnutie záhadného disku, ktorý - ako sa ukáže - nie je zemského pôvodu. Infekcia sa medzitým šíri po celom území Spojených štátov a zachvacuje aj ostatné svetadiely. Skupina na čele s doktorkou Millerovou dochádza k záveru, že cieľom neznámej civilizácie, ktorá disky na Zem vyslala, je ovládnutie našej planéty. Má sa tak stať prostredníctvom zmutovaných ľudí, ktorých genetickú premenu naštartuje práve záhadná chrípka. Podarí sa Sheile a jej priateľom nájsť antivírus, ktorý by zastavil mutáciu a zachránil ľudstvo?

Najprv prišli správy o pristátí lietajúceho taniera v Iowe. Potom dorazilo oznámenia vyhlasujúce celú vec za podvrh. Koniec príbehu. Prípad uzavretý.Až na to, že dvaja agenti nejtajenější spravodajské agentúry americkej vlády z miesta pristátia zmizli bez toho, aby podali nejaké hlásenie. A stratili sa aj ďalší štyria vyslaní neskôr. Takže sa do celej veci zapojil šéf rozviedky a dvaja jeho najlepší agenti; zistili, že prebieha invázia parazitických votrelcov, ktorí dokážu jednoduchým dotykom prevziať nad človekom úplnú kontrolu. Čo vie tá osoba, vedia tiež. Či už si parazity želajú čokoľvek, ľudia to urobia. Klasický príbeh od Roberta A. Heinleina o vesmírnych parazitoch!

Samozrejme, k uvedenému zoznamu môžeme pripočíítať takmer kompletnú tvorbu Robina Cooka, či mnoho diel Deana Koontza, Toma Clancyho či ďalších thrillerovcých autorov. Výber je už len na vás ;)