Ella je obyčajné štrnásťročné dievča, čo navštevuje školu, ktorá ju nebaví a jej jediným domovom je internát. "Obyčajné dievča", čo nepozná svojich rodičov a nemá žiadne spomienky na detstvo... Toto NEOBYČAJNÉ dievča je unesené pri školskej exkurzii tajuplnými ľuďmi vo vlčích maskách. Zrazu sa ocitá v realite plnej kúziel a magických bytostí. Skladá čriepky svojej minulosti, pátra po legendárnych kronikách, ktoré v sebe ukrývajú ohromné poznanie a bojuje o budúcnosť nielen svoju, ale aj celého sveta.

S pocitom, že sa chystám na vlastnú popravu, som venovala otcovi posledný pohľad a potisla postriebrenú bránu, teraz sa z nej všetok náter odlupoval a padal na zem.
Len čo som vkročila do svojej novej časti, brána sa za mnou s tichým cvaknutím zabuchla a odtrhla ma od vonkajšieho sveta. Pomalým, smútočným krokom som od zaniknutej záhrady prešla až k ruinám. Až tam som si uvedomila, že jedna vec zo zámku predsa len ostala zachovaná. Hlboká tmavá studňa bez kvapky vody.
Mimovoľne som prešla prstami po bledých, perleťových kameňoch, ktoré studňu tvorili. Okamžite sa rozžiarili. V srdci mi vyklíčila nová nádej.
Prešla som k ďalším rozvalinám a dotkla sa ich. Takto to pokračovalo aj naďalej, postupne už žiarili všetky ruiny vôkol mňa.
Náhle začali rásť. Ako rastliny, dlhé roky vyčkávajúce na dažďové kvapky. Ja som bola tým dažďom.
Pridala sa aj záhrada, pred mojím užasnutým pohľadom ožívali stromy, okrasné kríky i záhony kvetov. Do vzduchu sa šírili omamné vône.
Potom prišli zvieratá a ja som načisto onemela. Pribehli či prileteli doslova zo všetkých strán – divoké, nespútané. Pri zámku a v záhrade museli nájsť svoje útočisko. Čakali, kým sa opäť obnoví. S vytreštenými očami som sledovala vtáctvo rôznych druhov – od majestátnych orlov po hravé vrabce – mačkovité šelmy, na čele s bielym tigrom, vlky, jelene, líšky, medvede, zajace…
Za nimi plachtili draky, každý iný.