Jedno prianie
Červenú nenosí len Mikuláš a biely nie je len sneh. Poviedka na počkanie, odpoveď na huňatú rukavicu.
„Uvažoval si niekedy nad zmenou povolania?“
Otázka vytrhla Nilsa Neredina zo zamyslenia. Na tvári mal asi trojdňové strnisko, zelené oči prepadávajúce sa v strhaných rysoch vyčerpanej tváre. Len vďaka tvrdému výcviku držal stroj v stabilnej letovej hladine.
„Nils, pýtam sa, uvažoval si niekedy...?“ jeho kopilot, blonďák Per Johan Tolsbrodt sa nevzdával.
„Snáď tisíckrát,“ priznal Nils, čím mu znemožnil dokončiť myšlienku.
Prístroje ticho pípali, svetielka na riadiacej doske svietili v hrejivej zelenej. Zamrazilo ho z toho na chrbte. Ozvalo sa tlmené zahučanie a tri kontrolky zasvietili na červeno.
„Sme v letovej hladine šesť-nula-nula,“ odvetil Tolsbrodt nedbalo, „prechádzame na útočný režim.“
„Rozumiem, vysielam správu základni na Trondheime,“ potvrdil Nils a stláčal tlačidlo mikrofónu, „Tu...“
Slová sa mu zasekli v hrdle.
„Kamarát, tie nádrže nevydržia večne!“ jasné varovanie nešlo ignorovať.
Červená vystriedala predchádzajúcu pohodu. Ručičky ukazovateľov stavu nádrží sa chveli v okrajových poliach, akoby chceli vyraziť sklá a bodnúť nedbalého pilota priamo do tváre, aby sa konečne rozhýbal.
„Sme nad miestom, nesmieme to posrať!“
Slová k nemu prichádzali z diaľky. Per sa snažil, ale zvyšok Nilsovho tela vyhlásil tichú vzburu.
„Koľko je ich tam?“
„Šesťtisíc,“ odvetil kopilot, „pozri, mne sa to tiež nepáči...“
„Ser na to!“
S výkrikom udrel do tlačidla naľavo od chvejúcich sa ručičiek a ozvalo sa blažené zasyčanie. Hodnoty tlaku, teploty a stability štítov razom klesli na polovičné hodnoty a držali sa tam ako keby sa nič nedialo.
„Vizuálna kontrola v poriadku,“ Per natočil kameru k nemu a dodal, „snáď už posledná.“
Nasucho prehltol. Za lietadlom sa ťahal jemný závoj bielej látky a po počiatočných turbulenciách sa rovnomerne rozptyľoval a padal na mesto pod nimi. Nepoznal jeho meno, boli to len koordináty. Súradnice, na ktorých žilo šesťtisíc ľudí, podľa oficiálnych štatistík. K tomu treba pripočítať trojnásobok v podobe utečencov, niečo zoberú choroby, možno nejaké novorodené dieťa...
„Práve sme zabili asi osemnásťtisíc duší,“ slová, ktoré počul sprava, boli ako vytrhnuté z jeho mysle.
Na centrálnu obrazovku vybehol prenos zo základne.
„Blahoželám, látka dopadá na miesto určenia s účinnosťou deväťdesiatdeväť celá šesť percenta. Počet obetí podľa predbežných odhadov je asi štrnásťtisíc, presné počty stanovia až naše výzvedné jednotky. Zasadili ste nášmu nepriateľovi zdrvujúci úder, čakáme vás na základni!“
Hlas povereného plukovníka zmizol s ukončením prenosu. Obrazy ľudí, ktorým naskakovali pľuzgiere na koži a pľuli krv, aby sa nakoniec udusili vo vlastnej krvi. Pretrel si tvárou ruku.
Nils zdvihol k ruke mikrofón a tlmene zahlásil: „Bombardér AX-662, vraciame sa podľa plánu.“
Chvíľku bol ticho, potom vypol vysielačku a otočil sa k Perovi.
„Čo by som chcel robiť?“ pozrel sa na červenú uniformu Nórskeho oslobodzovacieho letectva, „chcel by som, aby sme v tých nádržiach mali aspoň raz sneh.“
Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.
Diskusia
Šaňo aka Babcom
Musím priznať, že som mal s poviedkou veľké ťažkosti. Niektoré vety som musel čítať niekoľkokrát, aby som im pochopil. Dôvodom je asi pre mňa že to nemá konzistenciu. Chápem, o čom poviedka je a ako bola spracovaná, ale je plná úplne divných detailov a neúplných myšlienok, ktoré odvádzajú moju pozornosť od toho, čo sa tam vlastne deje. Aký význam má prvá veta? Opisy postáv sú síce vizuálne ale nepodstatné pre dej, vynechal by som ich, detto je štylistika na mnohých miestach pre mňa nelogická: hrejivá zelená? z čoho ho zamrazilo? Skôr by som sa sústredil na to, čo je hutnou podstatou vynikajúceho nápadu: toto musí byť studené a ísť pod kožu ako triller v mysliach tých pilotov a ten musí zrkadliť, čo sa tu vlastne deje - genocída. Nápad ozaj super! Prevedenie žiaľ trochu rozdrobené.
07.12.2014
Musím priznať, že som mal s poviedkou veľké ťažkosti. Niektoré vety som musel čítať niekoľkokrát, aby som im pochopil. Dôvodom je asi pre mňa že to nemá konzistenciu. Chápem, o čom poviedka je a ako bola spracovaná, ale je plná úplne divných detailov a neúplných myšlienok, ktoré odvádzajú moju pozornosť od toho, čo sa tam vlastne deje. Aký význam má prvá veta? Opisy postáv sú síce vizuálne ale nepodstatné pre dej, vynechal by som ich, detto je štylistika na mnohých miestach pre mňa nelogická: hrejivá zelená? z čoho ho zamrazilo? Skôr by som sa sústredil na to, čo je hutnou podstatou vynikajúceho nápadu: toto musí byť studené a ísť pod kožu ako triller v mysliach tých pilotov a ten musí zrkadliť, čo sa tu vlastne deje - genocída. Nápad ozaj super! Prevedenie žiaľ trochu rozdrobené.
07.12.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem :-) Uznávam, mal som problém vtesnať myšlienky, najmä, keď som hľadal výhovorky, prečo by som nemal písať. Je to cenná skúsenosť :-)
07.12.2014
Ďakujem :-) Uznávam, mal som problém vtesnať myšlienky, najmä, keď som hľadal výhovorky, prečo by som nemal písať. Je to cenná skúsenosť :-)
07.12.2014
Culter
Naozaj je tam dosť nevysvetleného, ale... na to akosi za hoďku nie je moc miesta. Skrátka je to tlak. Veď to poznáte. Mne sa páčilo to záverečné želanie. Sneh miesto jedu. Pozrieš hore a konečne ti niekto nehádže na ksicht nejaké svinstvo. Radosť miesto smrti. Pocit úzkosti navodený a až po ňom prišli otázky... Temné a skľučujúce. dal som 8.
07.12.2014
Naozaj je tam dosť nevysvetleného, ale... na to akosi za hoďku nie je moc miesta. Skrátka je to tlak. Veď to poznáte. Mne sa páčilo to záverečné želanie. Sneh miesto jedu. Pozrieš hore a konečne ti niekto nehádže na ksicht nejaké svinstvo. Radosť miesto smrti. Pocit úzkosti navodený a až po ňom prišli otázky... Temné a skľučujúce. dal som 8.
07.12.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem, Cutler, cením si to a som rád, za tvoje postrehy. Nabudúce sa posnažím o menej otázok a viac údernosti :-)
07.12.2014
Ďakujem, Cutler, cením si to a som rád, za tvoje postrehy. Nabudúce sa posnažím o menej otázok a viac údernosti :-)
07.12.2014
zuna
Podľa mňa je to na hodinku super, a mne zas by pasovalo viacej opisov, alebo obkecov, čo vtiahnu do deja, vidíš sto ľudí sto chutí:). Pointa perfektná
07.12.2014
Podľa mňa je to na hodinku super, a mne zas by pasovalo viacej opisov, alebo obkecov, čo vtiahnu do deja, vidíš sto ľudí sto chutí:). Pointa perfektná
07.12.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem, zuna. Poviedka bola písaná rýchlo, teší, že ulahodila, ako vravíš, všetkým sa vyhovieť nedá, ale každá pripomienka, ktorá tu bola písaná má niečo do seba a myslím, že po tomto táto poviedka definitívne u mňa nepovedala svoje posledné slovo. :-) Momentálne som ale trochu vyčerpaný a pracujem na iných veciach, nechám ju teda odležať a niekedy v budúcnosti si s ňou určite podáte ruky ako so starým známym :-) Ďakujem za hodnotenie a pointu.
08.12.2014
Ďakujem, zuna. Poviedka bola písaná rýchlo, teší, že ulahodila, ako vravíš, všetkým sa vyhovieť nedá, ale každá pripomienka, ktorá tu bola písaná má niečo do seba a myslím, že po tomto táto poviedka definitívne u mňa nepovedala svoje posledné slovo. :-) Momentálne som ale trochu vyčerpaný a pracujem na iných veciach, nechám ju teda odležať a niekedy v budúcnosti si s ňou určite podáte ruky ako so starým známym :-) Ďakujem za hodnotenie a pointu.
08.12.2014
Kr4b
Práve som si uvedomil, že toto je jediná PNP, ktorú som ešte nečítal... Táákže, za 9. A hneď poviem prečo - zhltol som to naraz a ani ma to nenechalo dýchať, nič som nemusel čítať viackrát, s ničím som nemal problém a moje čítanie plynulo pekne a hladko. Nevysvetlené otázky? Nie. Text by zapadol do širšieho celku a kontextu, ale na to, že je to JEDINÁ SCÉNA to bolo dosť. Kto a prečo by boli otázky práve pre ten kontext, keby nejaký bol. Snáď ma zamrzela absencia niečoho, čo by vo mne vyvolalo nejakú citovú odozvu :/ Ale posledná unavená veta tiež nie je clekom na zahodenie, dokonca ani nezvyzerá, že by tam bola strčená násilne.
13.12.2014
Práve som si uvedomil, že toto je jediná PNP, ktorú som ešte nečítal... Táákže, za 9. A hneď poviem prečo - zhltol som to naraz a ani ma to nenechalo dýchať, nič som nemusel čítať viackrát, s ničím som nemal problém a moje čítanie plynulo pekne a hladko. Nevysvetlené otázky? Nie. Text by zapadol do širšieho celku a kontextu, ale na to, že je to JEDINÁ SCÉNA to bolo dosť. Kto a prečo by boli otázky práve pre ten kontext, keby nejaký bol. Snáď ma zamrzela absencia niečoho, čo by vo mne vyvolalo nejakú citovú odozvu :/ Ale posledná unavená veta tiež nie je clekom na zahodenie, dokonca ani nezvyzerá, že by tam bola strčená násilne.
13.12.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem za výborné hodnotenia, aj feedback :-) Ako som povedal, táto poviedka bude mať svoje pokračovanie, resp. prerábku a dodám, že sa teším na budúce PnP! :-)
15.12.2014
Ďakujem za výborné hodnotenia, aj feedback :-) Ako som povedal, táto poviedka bude mať svoje pokračovanie, resp. prerábku a dodám, že sa teším na budúce PnP! :-)
15.12.2014