jurinko
Zdalo sa mi, ze boli zle proporcie poviedky. Na mikropoviedku nebola dost uderna ani kratka, na normalnu poviedku bola zas prilis rychlo ukoncena. Niektore pasaze boli uplne zbytocne (intermezzo s doktorkou), niektore boli prilis natiahnute (uvod a zoradovanie a preslovy a ceremonie), ine zas boli skratkovite a nedotiahnute (clovek z buducnosti, vyskum, vysvetlovacky pred koncom). Pointa bola dobra, prisla rychlo a necakane, ale ked sa nad tym zamyslis spatne, tak bola cela ta poviedka vlastne hrozne nelogicka. Ked podliehaju ti vedci vojsku, tak ich proste naraz odbachnu, alebo ich niekam zavolaju pod zamienkou (nebudu im davat skutocne data na vyskum a nebudu ich tahat az neviemkam na koniec sveta), a tam ich zabiju bez toho, aby im cokolvek vysvetlili. Takto to bola viac hra s citatelom, nez uveritelny pribeh z fiktivneho sveta. A to je skoda. ...
16.01.2012
