Možno nie ste, a možno ste fanúšikmi populárneho žánru či tvorby zvanej nordický triler (alebo nordic noir). V každom prípade hra Alan Wake 2 od fínskeho štúdia Remedy (napr. séria Max Payne) je jeho plnokrvným zástupcom a možno aj viac ako to...

...tak či tak, je to hra, akú ste pravdepodobne nikdy (?) nehrali!

Alan Wake 2 (resp. Alan Wake II) je priamym pokračovaním titulu z roku 2010 s tým istým názvom (akurát bez tej dvojky), ktorú samotní autori definovali ako akčnú adventúru s prvkami (nadprirodzeného) trileru v polo-otvorenom svete. Nešlo len o žáner a trópy ako také, ale hra samotná mala epizodickú štruktúru seriálu, samozrejme aj s dejovými zvratmi a cliffhangermi.

Vďaka hlavnému sponzorovi, firme Microsoft, sa hra stala na dva roky exkluzívnou pre Xbox a logicky ma (a možno aj vás) v tom čase ako nekonzolistu minula, hoc neo-noir Max Payne som veľmi dobre poznal a rád hral. (Mimochodom - Remedy chystá jeho remake!) Druhým kameňom úrazu boli príliš vysoké hardvérové nároky (hlavne na GPU), keď v roku 2012 vznikol port na PC. To je vlastne problém aj dnes, najmä v druhej časti hry, ale aspoň ma to po veľkom sklamaní z neoptimalizovaného vydania hry (27. október 2023) ne-nútene priviedlo (2. polovica marca) ku cloudovému hraniu na jednej z online služieb. A to som si myslel, že hru si tak skoro - či dokonca nikdy - nezahrám, až do chvíle, kým som si ju po prvýkrát nespustil na internetovom prehliadači...

Treba povedať, že Alan Wake II sa posunul nielen z hľadiska high-end možností PC grafiky a patrí medzi Top 10, čo dnes nie je úplná samozrejmosť ani pri AAA tituloch, ale posunul sa aj hľadiska herných mechaník a samotní autori ho definujú už ako survival horor.

Takže, keď som hru konečne „normálne“ rozbehal, hneď na mňa vybafla... zadok!!! Áno dobre čítate - zadok.

Najprv som sa zľakol, že budem hrať za „telnatého nudistu“, ktorý vyplával v noci z jazera a beží lesom, ale dej sa čoskoro zvrtol na rituálnu vraždu. Tu už nastupuje špeciálna agentka FBI - nie Scullyová, to nie je - Sága Andersonová s kolegom – ehm, Maxom Payneom (!?) - Alexom Caseym. Samozrejme prichádza nutne vyšetrovanie prípadu rituálnej vraždy, ktorá zdanlivo súvisí s ich staršími prípadmi a možno aj osobnou minulosťou. Okrem dôkazov a stôp však Sága nachádza aj stránky rukopisu akejsi knihy, v ktorej sa píše, čo práve robí, alebo bude robiť... Túto knihu napísal (alebo píše?) kto iný ako hlavný protagonista série - skrachovaný a trinásť rokov nezvestný spisovateľ Alan Wake.

Bez ďalšieho spoilerovania musím povedať, že druhá kapitola hry končí jeho návratom do reality z jazera, ktoré nie je jazerom... ale oceánom! Takže od tohto momentu môžete v istých bodoch hrať osobitné kapitoly za dve postavy, a to v poradí podľa vášho uváženia alebo "na preskáčku". Ak teda chcete a psycho-fyzicky to utiahnete. Ja si myslím, že toto je tak-nejako stále definícia nordického noiru so štandardnou plytkou detektívkou/prepisovaním knihy, ktorá len samoúčelne pohybuje psycho-trilerový dej dopredu (rozumej: v tomto bode ešte stále nemôžeme povedať, že ide o plnokrvný horor). Autori sa netaja tým, že čítali veľa Kinga a napozerali všetky série Twin Peaks. V poriadku, veď to máme pravdepodobne všetci aj radi. Ááále kde je ten skutočný survival horor, pýtate sa?

Báli ste sa ako ja, že tam vôbec ani nebude? Opak je pravdou. Bohužiaľ. Hoc som fanúšik akéhokoľvek dobrého (aj guilty-pleasure filmového či knižného) hororu a hororové hry hrajem rád, tu je to tak (možno s dobrým úmyslom) prepálené, až sa musím vrátiť k vete na začiatku: takúto hru som pravdepodobne nikdy nehral. Zatiaľ, čo jednotka bola viacmenej akčná sekačka s pár hustými zvratmi a momentami, dvojka preberá všetky klišé survival hororu à la Resident Evil. A ide až cez čiaru. Pomalé tempo chôdze a progresu hrou, tmavé prostredie, „nevidenie“ si za chrbát, nedostatok munície a ukladanie pozície len v podobe auto-save-u alebo v „safehousoch“. Megatuhých bossov by som ešte prežil, no tu pribudol už spomínaný „mindfuck“ a stašne blbé „scarejumpy“ v podobe nepriateľov, tzv. „Takens“, bafajúcich odnikiaľ a prudké zmeny farby či obrázkov. A to je nielen riadne „vintidž“, ale aj dosť lacné a nepríjemné fyzicky. Druhou pozitívnejšou stránkou veci je skutočne dobre napísaný dej, hoc i ten časom (ako aj gameplay mechaniky) dosť omrzí. Práve preto odporúčam hrať AW2 v menších dávkach, maximálne po dve-tri hodiny a určite nie v noci či zatemnenej miestnosti.

Dej alebo plynutie hry je vlastne mixom žánrov a médií - jednak to je kniha v knihe (resp. o písaní knihy, ktorá mení hernú realitu), podčiarknutá starožitným gameplayom, zmixovaná s hraným VHS filmom a videoklipmi. Dostávate teda nielen menšie dávky strachu, ale hlavne konštantné napätie a depresiu; najmä spočiatku ako neskúsený hrdina, perohryz Alan, ktorý sa pohybuje po temnom mieste, a to vo svojej hlave plnej smrti, psychózy a úzkosti. To ma len presvedčuje o tom, že ešte dlho sa nechcem vrátiť k písaniu hororu a obdivujem kolegov aj zo scifi.sk, že to dokážu bez psychickej ujmy.

Fajn je, ako som povedal, že si to viete (keď hra dovolí) dávkovať prepínaním sa do Ságinej reality a potom späť do Alanovej. Lenže v mojom prípade k znecitliveniu ani po nejakých päťnástich hodinách (z cca dvadsaťpäť) hry nedošlo a už občas nevnímam ani dej ako celok. Bohužiaľ v tejto fáze na mňa nezaberá ani suchý humor a dlhšie oddychové pasáže. Je to dobré alebo zlé? Remedy asi zrejme skúša redefinovať „silný/prísny“ horor na najbližšie roky, teda aspoň v hernom priemysle. A to naozaj kvitujem, pretože v súčasnosti je v hororovom žánre kopa balastu a nekvality. Ďalším bezvýznamným plusom a zároveň veľkým osviežením je, že hra sa ani len neobtrie o lovecraftovský žáner, hoc ho mám rád.

Čo ale nekvitujem je, že v hre temer absentuje hudba (až na niektoré dôležité pasáže a jednu muzikálovú kapitolu), resp. originálny soundtrack sa sprístupní až po dohratí kapitol a musíte ho počúvať v Pause Menu (resp. „Mind Palace“), čo je neduh niektorých moderných hier. (Tuším niečo také bolo už v remaku Wolfensteina z roku 2014.) Ale hlavne ma štve to, že po dohraní vás čaká koniec, ale vlastne fejkový. Remedy sa rozhodlo, že pre ozajstné konce si musíte zahrať new game+. Výhodou je, že do nej idete už so všetkým, čo ste nazbierali a vylevelovali. A tiež ešte viac rozširuje vysvetlenia deja a lore. Navyše, do konca tohto roka by mali ešte výjsť dve DLC, podobne ako to bolo v jednotke.

Neviem Vám hru Alan Wake 2 odporučiť či neodporučiť. Jedno je isté - v tomto prípade sa zďaleka treba vykašlať na hype okolo nej a moju recenziu... Možno sme svedkami redefinície západného, resp. európskeho survival hororu ako takého... A možno JE TO LEN SEN.

A možno je to len špirála...

Titul: Alan Wake 2

Žáner: Survival horor z pohľadu tretej osoby

Mód: Singleplayer

Vývojár: Remedy Entertainment

Vydavateľstvo: Epic Games Publishing

Dátum vydania: 27.09.2023