Plast, krpaté tlačidlá, bit-crushed zvuky a nepodsvietené obrazovky.

Ach, to bol kedysi život. Stále si spomínam na časy, keď jediný počítač čo moja rodina vlastnila nebol určený na hry, takže jediné, na čom som hrávala bolo staré Homebrewnuté Wii na monitore rovnako starom, ako som bola ja. To sa však v jedny vianoce zmenilo, keď som otvorila posledný darček toho večera. Privítalo ma najprv Pikachu tričko, ktoré som brala ako ironickú narážku na moju záľubu o retro hry od mojej matky, podobnej fanatičky ako aj ja. Však pod tričkom (a ešte ponožkami, tiež na tématiku Pokémon) sa nachádzala bielo-fialová krabica čerstvého neotvoreného Game Boy Color. Bol priesvitný, fialový a hlavne bol môj. Za ním sa nachádzala aj reproduction cartridge verzia Pokémon Yellow, o ktorej viem rozprávať viacej v akejsi inej recenzií.

Tento GBC mi slúži verne doteraz, so zatiaľ 4 ďalšími hrami (okrem PKMN Yellow), ktoré som si postupne ku nemu dokúpila : Dragon Ball Z Legendary Super Warriors, Tetris DX, Prototyp verzia Resident Evil a, téma dnešnej recenzie, Super Mario Land. Super Mario Land je hra z roku 1989, kde, veľmi očividne, hráte za skákajúceho hrdinu s láskou pre huby a kvetiny, Mario Mario. V tejto hre skáčete cez 4 rozdielne svety a snažíte sa zachrániť princeznu Daisy od Tatanagy (Zdroj : Super Mario Wiki), hlavného zloducha hry. Hra trvá približne hodinu na prejdenie, takže sa hodí ako zábavka na cesty či jednoduchý oddych po obtiažnej činnosti.

Hra sa ževraj odohráva v krajine Sarasaland (znova, Zdroj : Super Mario Wiki, dikes), však nič v hre to nenaznačuje. Z mojich zážitkov a viacerých pokusov prejdenia tejto starovekej hry by som skôr povedala, že dobrá časť hry sa odohráva na Marse a zostatok v Egypte a Číne.

Svet 1 pripomína ostatné začínajúce svety z iných Super Mario hier s pyramídami v pozadí (okrem poslednej úrovne) a je jediný svet z tejto hry, ktorý drží hocijakú konzistenciu s ostatkom zo série. V momente čo som trafila úroveň 1-3 som vedela, že táto hra nebude obyčajné Mario dobrodružstvo. Miesto klasických Goomba a Koopa turtle nepriateľov boli rôzne sfingy a muchy. Na konci úrovne sa nenachádzal Bowser, večný súper Maria, ale akási ďalšia sfinga, ktorú som zrazila k zemi pár ohnivými guľami a pohla sa ďalej. Niečo, čo ostalo ešte z klasických hier, bola očakávaná zápletka toho, že Mariova princezna sa nachádza v inom hrade.

Malá rada pre ľudí, ktorý budú rovnako šialení ako ja a zahrajú si túto hru aj v roku 2024 : V prvej úrovni sa nachádza dosť secret miestností, že viete nazbierať celý jeden extra život ešte pred posledným checkpointom úrovne. A ešte jedna vec : Hra to síce nevysvetlí, ale keď ste na konci úrovni, uvidíte 2 dvere, cez ktoré viete prejsť. Dvere, ktoré sú hore, vám *vždy* dajú prístup ku špeciálnej minihre, ktorá vam vie dať buď 1-3 životy alebo Fire Flower. Odporúčam vždy ísť po vrchnom východe, aj keď máte už 15 životov a nezomreli ste ani raz za celú hru. Na konci každého sveta máte túto minihru tiež, takže ak aj tie dvere naschvál odignorujete (alebo sa vám nepodarí k nim dostať, bohvie prečo), dostanete možnosť si ju skúsiť.

Svet 2 bol divný už od začiatku a ostal divný až po jeho koniec. Na začiatku 2-1 sa Mario objavuje pred UFO a celú úroveň pokrývajú lietajúce korytnačky(?), ktoré spúšťajú oštepy každú druhú sekundu. Je celkom jednoduché ich zabiť, keď ste na rovnakej úrovni, ako vy, ale v momente čo sa dostanete na časť, kde ste skoro na spodku obrazovky, tak odporúčam sa im iba vyhnúť a bežať ku koncu úrovne. V tomto svete sa začne ukazovať aj viacej hýbajúcich platforiem. Nie vždy ma nechali sa na sebe zviesť, čo zvykne frustrovať, lebo viete urobiť ten najkrajší skok z obrej huby na tie levitujúce kovové plochy a Mariova obézna riť sa stále prepadne cez roh priamo do horúcich pekiel, z ktorého si rada predstavujem, že tie platformy prišli. Tento problém však mizne v úrovni 2-3, nie preto, lebo tie platformy zmiznú, ale preto, lebo sa úroveň odohráva pod vodou a Mario je zrazu v ponorke. Varujem vopred o tomto, lebo hra nedá žiadne varovanie, že sa iba na túto (a ešte jednu ďalšiu) úroveň zmení na Shoot-em Up hru.

Rada na 2-3 : Neprestávajte strieľať pred seba, neskoršie v úrovni sú kocky, ktoré vám zablokujú priechod a obrazovka na vás nebude čakať. Tak isto aj sa vyhýbajte rybám, ktoré keď prídu na ľavý kraj obrazovky sa otočia naspäť a po druhý hrát sa pokúsia vás trafiť.

Svet 3 bol ťažší, však stále bol relatívne jednoduchý. Najväčsia hrozba boli novo predstavené balvany a otravné Bullet Bill veže. Balvany slúžia v úrovniach tohto sveta na prechádzanie cez pasáže plné pichliačov, však pozor, ak nestojíte na nich ale pred nimi, uberú vám život. Bullet Bill veže v tejto hre sú však najhoršia variácia z hocijakej inej Super Mario hry. Na rozdiel od ich prvej variácie, tieto vytŕčajú z rôznych rúrok po celej úrovni a majú rovnakú výšku ako veľký Mario (keď má hráč Mushroom alebo Fire Flower power up). To by normálne nebol problém, keby neboli stále presne v ceste rôznych dôležitých častí a nenútili ma stále čakať, pokým vystrelia a zájdu späť do rúrky. Okrem toho popravde tu nie je moc veľa vecí, na ktoré môžem dať komentár. Tie isté problémy, zase platformy, ktoré ma štvali, boss bol akýsi týpek, ktorý hádzal balvany (bol vďaka tomu sakra jednoduchý), princezna v inom hrade, bla bla bla.

Rada na tento svet : Od tohto bodu kašlite na nepriateľov a mince na nazbieranie, začnite proste preskakovať čo môžete a naučte sa držať B aby ste išli rýchlejšie. Niektoré úrovne majú aj padacie platformy a tie padajú jednu milisekundu po tom, čo sa na ne postavíte. Ak nedržíte buď A na skok alebo B na behanie, tak sa prepadnete a zbytočne stratíte život.

Svet 4 môže ísť späť do tých pekiel, z ktorých unikol. Predstavuje pár nových nepriateľov, ako napríklad skákajúci Jackie Chan-wannabe, ktorý odmieta zomrieť (pokiaľ ho netrafíte ohnivou guľou aspoň 2-3x), však vracia naspäť aj explodujúce korytnačky, krpatých Goomba pešiakov aj sakra otravné Bullet Bill veže z predošlého sveta. Od pozadia až po hudbu, celý svet je bolestivo a očividne inšpirovaný Čínskou kultúrou. Je to celkom unikátny vzhľad na hru v sérií Super Mario a jediný problém, ktorý s tým mám, je otravná hudba. Však aj tam si musím priznať, že je otravná len preto, lebo som ju musela stále počúvať od začiatku zakaždým, čo som zomrela.

Toto je svet, kde som stratila všetky moje tvrdo nazbierané životy. Úroveň, kde som najviac zomrela, bola 4-2. 4-1 bola ťažká, ale 4-2 ma najviac frustrovala. Veľa hýbajúcich sa platforiem, otravné Bullet Bill veže a aj padajúce platformy hlboko do miest, kde niesu žiadne checkpointy. Na konci tejto úrovne som mala 1 život. Popravde som si myslela, že 4-3 ani nedam, ale milo ma prekvapilo, keď som videla Maria v lietadielku. Posledná úroveň je Shoot-em Up tak isto ako 2-3. Jediná obtiažna pasáž tam bola časť, kde sa dalo ísť iba jednou cestou, kde Mario bol obklopený nezničiteľnými kockami a musela som si dávať pozor na zákerné zatáčky, inak by ma obrazovka roztlačila. Však ani posledný boss nebol moc ťažký. Jeho prvá fáza je proste oblak, ktorý sa správa ako tie staré DVD logá, odrážajúce sa od krajov obrazovky. Na rozdiel od ostatných bossov v tejto hre, existuje aj druhá fáza, ktorá je ťažšia. Keď sa dostanete cez túto, Mario zachráni princeznu Daisy a hra je u konca. The end. Celkom obyčajné, ale na tom nie je nič zlé. Tak či tak, na konci vás hra hodí späť do hlavného menu a vidíte tam svoje najlepšie skóre (preferovateľne skóre po tom, čo ste hru prešli, ale zvykne sa tam ukazovať aj skóre z posledného game over, ak je to vyššie)

Rada na tento svet, hlavne 4-3 : Posledný boss má zničiteľné projektily. Aspoň teda mne sa podarilo do nich streliť. Majú 2 fázy, veľká guľa a 3 menšie strely. Tie menšie strely sa nedajú zničiť ale tá veľká guľa niekedy schytala pár rán a potom iba zmizla. Tak či tak, prinajhoršom sa dá tým menším strelám ľahko vyhnúť, ak ste na ľavom okraji obrazovky.

Celkovo popravde by som tejto hre dala také jednoduché hodnotenie 6/10. Bola to zábavná malá hra, s nejakými menšími chybami, ktorá ma vrelo (aj keď celkom nelútostne) privítala do dobrodružstva, ktoré sa zmestilo do vrecka. Určite si znova zahrám, keď sa budem nudiť a nebudem mať čo lepšie robiť. Hlavne keď bude dosť svetla na to, aby som videla na obrazovku.