Hyperion v slovenčine! (recenzia)

Hyperion Dana Simmonsa patrí k zlatému fondu science fiction a už niekoľko desaťročí sa spolu s Herbertovou Dunou strieda na pozícii najlepšieho scifi románu všetkých čias. A vďaka vydavateľstvu Lindeni a celému tímu prekladateľov a editorov sme sa konečne dočkali tohto skvostu v slovenčine!
jemiplano
Filmová história scifi
Je to proste tak! Na Slovensku zažívame prekladový boom klasík science fiction literatúry. Vydavateľstvo Lindeni prispieva svojim nemalým dielom k popularizácii toho najlepšieho, čo tento žáner vyprodukoval, a novinka Hyperion je toho dôkazom. Reprezentuje totiž všetko, po čom náruživé čitateľstvo túži – pôsobivý príbeh, bohatý jazyk a originálnu myšlienku v útrobách nádhernej obálky.
Dan Simmons (*1948), americký autor fantastiky, ktorý sa nijako žánrovo neškatuľkuje, napísal román Hyperion v roku 1989 a vyfasoval zaň Cenu Hugo. A vcelku oprávnene. Dielo tvorí šesť na prvý pohľad samostatných príbehov, každý z nich rozprávaný jedným z hlavných hrdinov. Ako celok však pôsobia súdržnejšie ako priamočiary román s jednoduchou dejovou líniou a pár postavami. A preto sa Hyperion tak ľahko zažerie pod kožu.
Hyperion. Prvé slovenské vydanie (Lindeni, 2024).
Hyperion. Prvé slovenské vydanie (Lindeni, 2024). / Zdroj Disclaimer
Poďme ale pekne od začiatku. Vynaliezavosť autora a pútavý vesmír vzdialenej budúcnosti dodáva knihe od prvej strany majestátnosť a pocit úžasu. Čitateľ sa ponára do sveta 28. storočia, v ktorom sa na Zem už zabudlo a pozornosť sa venuje tajomnej planéte mimo Hegemónie ľudstva, zvanej Hyperion. Enormné vzdialenosti ľudstvo prekonáva teleportom alebo v lodiach s Hawkingovým pohonom. Informačné technológie prekonali pomyselnú bránu singularity a stali sa vesmírom samým o sebe, takzvaným Technojadrom. A reálie budúcnosti dopĺňajú práve záhady časových dilatácií a antientropických polí hyperionských Hrobiek času, v ktorých prebýva mysteriózna bytosť zvaná Rapír.
Takú komplikovanú skladačku prvkov hard sci-fi a vyšperkovanej kompozície románu s prepracovanými postavami som čítal jedine od tých najväčších mien ako Asimov, Clarke alebo Gibson. Simmons si pozornosť získava s citom, nenásilne a hravo.
Aj napriek tomu, že nosný príbeh opisuje príchod siedmich pútnikov na domovský svet Rapíra, je mu venovaná len malá časť obsahu. A predsa akosi všetko zapadá na svoje miesto. Každý z pútnikov (okrem jedného) sa retrospektívne obzerá za dôvodmi, ktoré ho alebo ju priviedli na nebezpečnú cestu s nejasným cieľom a koncom.
Síce je každá kapitola jedinečná vďaka vykresleniu hrdinov a ich osudu, to pravé čaro prináša hlavne cross- a sub-žánrová pestrosť. Vyskladať románové puzzle z dielikov science fiction, ktoré normálne do seba nezapadajú, totiž nie je vôbec ľahké. No zmiešať cyberpunk, military sci-fi, nábožensky orientovaný žalm a referencie na poetické diela Johna Keatsa do jedného guláša muselo prísť Simmonsovi prirodzené. Pretože na konci každej dejovej línie sa objaví nekompromisný, neľudský a proti toku času jestvujúci háčik v podobe Rapíra.
Kiežby sa bolo dostalo na objasnenie mystéria okolo tejto entity už v prvom diele! No remeselnou mágiou sa mi aj nevyslovený príbeh knihy odohráva v hlave. Predstavujem si a vidím udalosti, ktoré sú skryté medzi riadkami. Uznanlivo kývam hlavou nad technologickou symbiózou ľudstva s rôznorodým vesmírom a považujem ich za také prirodzené, až mi to vyráža dych. A aj napriek tomu, že je centrálna postava románu viac-menej iba obyčajnou kulisou, cestujem s ním časopriestorom, len aby som predostrel udalosti presne tak, ako stali v budúcnosti a ešte len stanú v minulosti. Milujem časové paradoxy a premýšľanie out of the box.

Hyperion je ozaj generačné dielo, ktoré vo mne zanechalo hlbokú stopu. Nielen tú príbehovú, ktorú všemožne všetci hľadáme v kvante kníh, ale aj tú umeleckú, literárnu.

Na tejto knihe je krásne, že si ako nestranný čitateľ dokážete prejsť drsným svetom galaktickej vojny, ktorý nepozná zľutovania, vcítiť sa do bolestivej agónie spojenej so stratou najmilovanejšej osoby, prežívať strach a bezmocnosť popri poznaní nemenného osudu, splývať so svetom umelej inteligencie, ktorá už dávno prerástla ľudstvo, tápať v spomienkach na svet dávno stratený alebo pochybovať nad neotrasiteľnosťou vlastnej viery.
Hyperion je ozaj generačné dielo, ktoré vo mne zanechalo hlbokú stopu. Nielen tú príbehovú, ktorú všemožne všetci hľadáme v kvante kníh, ale aj tú umeleckú, literárnu. Skladám poklonu pred Danom Simmonsom a ponúkam mu miesto na svojom skromnom pódiu víťazov.
Nesmiem opomenúť ani precízny preklad, ktorý s citom pre žáner dodal románu patričnú autenticitu. Rovnako tak musím pochváliť aj fyzickú stránku knihy, na ktorú som sa díval spokojný a držal ju v rukách ako najsvätejšie písmo vedeckej fantastiky.
Až sa divím, že som po Hyperione siahol až po x rokoch váhania. Neurobte rovnakú chybu. Stojí za každý cent a sekundu vášho času.

Dan Simmons
_
Dan Simmons (1948) v Peorii v štáte Illinois. Už ako malý začal písať s cieľom očariť svoje publikum svojim rozprávaním. Po ukončení strednej školy nastúpil na Wabash College, ktorú v roku 1970 ukončil úspešným získaním titulu B.A. z angličtiny. O rok neskôr dovŕšil magisterské štúdium na Washingtonskej univerzite v St. Louis.
Čoskoro začal písať poviedky, hoci jeho kariéra sa rozbehla až v roku 1982, keď bol vďaka Harlanovi Ellisonovi pozvaný na Milfordský workshop, ktorý Ellison označil za „najlepší workshop písania SF na svete“. Simmons považoval Ellisona za mentora, priateľa a dôvod, prečo sa venoval písaniu na plný úväzok.
Jeho prvá poviedka The River Styx Runs Upstream bola publikovaná a ocenená prvou cenou v súťaži príbehov časopisu Twilight Zone Magazine. Medzi ďalšími kratšími prácami nájdeme hororové príbehy i space opery. Mnohé z jeho tvorby, ako napr. Carrion Comfort z roku 1983 alebo The Death of the Centaur (1991) stáli pri zrode jeho najznámejších románov.
Hoci má Simmons na svojom konte vyše štyridsať poviedok a noviel, slávu si vydobyl najmä románmi. V tvorbe sa opiera najmä o hororové motívy, čo predviedol hneď vo svojom prvom románe Song of Kali z roku 1985. V románe Carrion Comfort (1989), ktorý vznikol rozpísaním rovnomennej poviedky z 1983, rozpracoval motívy upírov. V románe Summer of Night (1991) sa vydáva podobným smerom ako King vo svojom diele It a popisuje boj detí proti tajomnému zlu. Na román nadviazal pokračovaním A Winter Haunting z roku 2002. Do rovnakého sveta zaradil aj knihu Children of the Night (1992), pohrávajúcu si s vampirizmom a Fires of Eden (1994) o konflikte nového a starého sveta plného krvavých božstiev na Havaji.
Do hororovej tvorby môžeme zaradiť aj diela, v ktorých Simmons skvelo fabuluje a žongluje s historickými faktami, ako napr. román Terror (2007) rozprávajúci o osudoch britskej polárnej výpravy, román Drood (2009) o stretnutí Charlesa Dickensa s tajuplnou desivou postavou viktoriánskeho Anglicka či Black Hills z roku 2010 o pozoruhodnej životnej dráhe jedného z príslušníkov indiánskeho kmeňa Lakotov. V knihe The Hollow Man (1992) rozoberá motív telepatie a predstavuje ďalší posun v autorovej tvorbe.
Najväčšiu slávu si však vydobyl epickou science fiction sériou Hyperion Kantos pozostávajúcou z románov Hyperion (1989) a The Fall of Hyperion (1990), na ktoré neskôr nadviazal pokračovaniami Endymion (1996) a The Rise of Endymion (1997). V nej popisuje osudy ľudstva v niekoľko tisíc rokov vzdialenej budúcnosti. Na planéte Hyperion sa stretáva skupina pustovníkov, ktorí podnikajú cestu k mocnému a hrozivému tvorovi menom Shrike, lebo má moc splniť ich priania. To všetko na pozadí udalostí, ktoré navždy zmení a celý vesmír. K cyklu patrí aj novela Orphans of the Helix (1999), ktorá predstavuje pomyselnú bodku za celou ságou.
K space opere sa Simmons vrátil o niekoľko rokov neskôr dualógiou Ilium/Olympos. V nej znova oživuje Trójsku vojnu i Shakespearovu búrku na pozadí konfliktu antických bohov – alebo možno posthumanistických potomkov ľudstva – na plátne udalostí ďalekej budúcnosti.
Okrem fantastiky písal Simmons aj detektívnu tvorbu, ako napr. noirovú trilógiu s Joem Kurtzom v hlavnej roli či román The Fifth Heart, ktorej hrdinom je pre zmenu Sherlock Holmes. V knihe The Crook Factory z 1999 rozpráva vymyslený príbeh bez fantastických motívov o kontrašpionážnej jednotky vytvorenej počas Druhej svetovej vojny na Kube pod vedením Ernesta Hemingwaya.
Dan Simmons vo svojej tvorbe využíva rozsiahle vedomosti z oblasti klasickej literatúry i široký historický prehľad. Patrí medzi majstrov v historickej fikcii, často dopĺňanej o hororové motívy. Za svoje diela získal celý rad ocenení: Huga za Hyperion, osem Locusov za romány a ďalšie štyri za kratšie útvary, štyri krát Bram Stoker Award a dva razy World Fantasdy Award. V roku 2013 bol menovaný za Veľmajstra žánru hororu.
Od roku 2015, keď vyšiel spomínaný román The Fifth Heart, nie je literárne činný, i keď svojho času prenikali na verejnosť čriepky informácií o pripravovanej zbierke poviedok z vesmíru Hyperionu.
V roku 2018 sa pod taktovkou amerického kanálu AMC dočkal román Teror 10-dielnej minisérie, ktorá zožala obrovský úspech. O adaptáciu Hyperionu mali postupne záujem rôzne štúdiá, pričom od roku 2021 sa pod vedením herca a režiséra Bradleyho Coopera aktívne pracuje na scenári.
Dan Simmons žije od roku 2007 žije v Longmont, Colorado.

Hodnotenie: 95%

Dan Simmons - Hyperion
Pôvodný názov: Hyperion (1989)
Séria: Spevy Hyperionu #1 (Hyperion Cantos #1)
Vydavateľstvo: Lindeni
Rok vydania: 2024
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenský
Počet strán: 456
Väzba: viazaná / pevná s papierovým obalom
Preklad: Michal Jedinák, Jana Báliková & Marián Andričík
Obálka: Matěj Pospíšil
ISBN: 978-80-5663-912-2

Odkazy:
Vydavateľstvo Lindeni.
Vydavateľstvo Lindeni. / Zdroj Disclaimer

jemiplano

jemiplano
Čo nezabije poézia, musí tiecť krvou slov.

Súvisiace objekty SFDB

(1989)

Hyperion

Diskusia

Alexander Schneider
Od Simmonsa je úžasné asi všetko (určite siahni po Ilium). Musím priznať, že keď som Hyperiona čítal, prišiel mi ako taká autorská masturbácia v štýle "aha, čo všetko dokážem", keď prepína z jedného žánru do druhého bez mihnutia oka. Je to ale ozaj vynikajúce dielo a záver som nečakal, takže mu to vyšlo. ;) Inak - super recenzia, páči sa mi, že nemíňa priestor pre vysvetľovanie jednotlivých príbehov putujúcich postáv.
05.06.2024
Roland Axenberg
Su nejake informacie ci bude prelozeny aj Pad Hyperionu?
05.06.2024
jemiplano
@Šaňo: pôjdem teraz po Simmonsovi ako hladný vlk. Očaril ma, lebo to vie a vymasturboval sa nado mnou vcelku efektívne :D a dík za pozitívne slová k recenzii. Snažím sa vyhýbať spoilerom :P
@Roland: myslím, že ak by Lindeni nevydalo celú sériu, strelili by si do nohy. minimálne ja to od nich očakávam :) ale určite pre rozhodnutie Áno/Nie dôležité čísla z predajov
05.06.2024
Tono Stiffel
Parádne napísana recenzia, akú si toto dielo zasluží :)
07.06.2024
Adhara
Mám rozporuplné pocity po prečítaní tohto aj druhého dielu. Začiatok nijako chytľavý, potom, ako došlo na jednotlivé osudy postáv, to začalo byť dobré, zaujímavé. Na rozdiel od iných Simmonsových kníh som najprv nevnímala problémy s motiváciou postáv. Záhady pribúdali a pribúdali, ale prístup postáv k nim bol jasný a zrozumiteľný. Zhruba od príbehu Lamie toho na mňa ale začalo byť priveľa, motivácia posledných dvoch rozprávačov už išla akosi pomimo mňa, rušili ma nekonzistencie v uvedených údajoch, verše a sústavné odkazy na históriu (ani jedno nemám v beletrii rada).
Simmonsov svet je, podobne, ako v Ílione, síce pekne šialený, ale vážim si množstvo detailov univerza aj postáv, ktoré uviedol.
17.06.2024

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB

(1989)

Hyperion