Hyperion v slovenčine! (recenzia)
Mám rozporuplné pocity po prečítaní tohto aj druhého dielu. Začiatok nijako chytľavý, potom, ako došlo na jednotlivé osudy postáv, to začalo byť dobré, zaujímavé. Na rozdiel od iných Simmonsových kníh som najprv nevnímala problémy s motiváciou postáv. Záhady pribúdali a pribúdali, ale prístup postáv k nim bol jasný a zrozumiteľný. Zhruba od príbehu Lamie toho na mňa ale začalo byť priveľa, motivácia posledných dvoch rozprávačov už išla akosi pomimo mňa, rušili ma nekonzistencie v uvedených údajoch, verše a sústavné odkazy na históriu (ani jedno nemám v beletrii rada). Simmonsov svet je, podobne, ako v Ílione, síce pekne šialený, ale vážim si množstvo detailov univerza aj postáv, ktoré uviedol.
17.06.2024 12:33:12

Krása Jantárových očí (recenzia: Mycelium I)
Vďaka za komentár. Ja som teraz za polovicou druhého dielu, uvidím, či dám celú sériu. Ľahké rozčarovanie po konci nejakej série beriem už skôr ako pravidlo (ake stále dúfam, že raz narazím na nejakú svetlú výnimku). Dobre čitateľa namotať je ťažké, ale dobre ho „rozmotať“ je ešte ťažšie. :-)
23.02.2024 17:33:33

Návrat z detstva
Poviedka je napísaná zručne, zrozumiteľne a čítavo, ako je u tohto autora štandardom. Z hľadiska vyvolávania emócií je ale taká nemastná-neslaná, jednoduchý vtip, nič viac. Od stredu poviedky som sa sústredila už len na očakávanie vysvetlenia, prečo stroj času (kvázi) zlyhal. To, že sa touto otázkou nezaoberal sám hlavný hrdina, som akceptovala ako umelecký prostriedok. Trochu by som možno pritlačila na pílu v zdôvodnení toho, prečo sa svoju prvú cestu časom nastúpil tak nedočkavo, bez prípravy, čo ho na detstve tak veľmi lákalo, nejakú väčšiu citovú angažovanosť. A tiež mi – a toto je závažnejšie – nereže, prečo sa taká nebezpečná vec ako stroj času bežne predáva. Ak by vytváral len ilúziu minulosti, ktorú človek síce môže realisticky prežívať, ale nemôže na nej nič zmeniť a všetko je to iba vo virtuálnej rovine, tak OK, no to by z textu muselo byť jasné. Tu však všetko svedčí o opaku – užívateľ stroja času ním môže ohroziť seba (vrátil sa zdrogovaný) aj iných (kauzálnymi problémami, keďže prepísal reálnu históriu, čo súdim podľa toho, že chce ísť do archívu hľadať následky svojich zásahov).
17.01.2024 09:56:02

Jedovatý brečtan
Nie je to zlé, v princípe celkom dobrý nápad a badať, že autor má trochu povedomie o tom, ako budovať dej a charakterizovať postavy. Toto umenie však treba ešte poriadne vycibriť. Dve hlavné postavy potrebujú lepšiu charakteristiku, najmä Karen. Áno, tušíme, čo je ich motiváciou – on ju miluje, ona jeho nie, ide jej len o peniaze (a o dieťa), ale predsa len, absolvujú také závažné rozhodnutia, že si vyžadujú rozhodne lepšiu psychologizáciu. Vrcholom neuveriteľnosti je, ako už spomínali iní čitatelia, scéna „pôrodu“. Aj keď Karen muža nemiluje, predsa by to ňou malo viac otriasť. Keď už pre nič iné, tak pre odpudivosť celého výjavu. Obočie mi zodvihlo aj to, ako manžela bez mihnutia oka nahovára na de facto prostitúciu, to chce tiež nejaký menší obkec. Možno na úkor niektorých nepodstatných detailov. Chápem síce ich zámer, ale ak ide o poviedku, nie o román, autor by sa nemal až tak rozkošatiť a mal by viac tlačiť na pílu ústrednej pointy. Potom sú tu vedecké kiksy – možnosť kríženia človeka s mimozemšťanom je štatisticky vylúčená, vyžadovala by si ešte väčšiu náhodnú (!) genetickú príbuznosť než príbuznosť človeka a šimpanza, čomu nenapovedá fialová pokožka Atlasaniek. Navyše, nikomu netrklo, že by sa nerodili Atlasania, ale hybridi, čiže úplne nová rasa? Tiež to, že Phil cestuje na planétu vzdialenú stovky svetelných rokov, ale za dva dni bude doma, je asi najabsurdnejšia vec na celom príbehu. Dobre, ťažisko poviedky má ležať v niečom inom než vo vysvetľovaní pohonu, ale aspoň nejaká zmienka o lete cez otrepaný hyperpriestor by tam mohla byť. A napokon, názov príbehu mi vôbec nesedí s obsahom.
12.09.2023 10:51:51

Ak chcete zachrániť Zem, vydajte sa ku hviezdam.
Nie, vedecké fakty nesedia do bodky v žiadnej sci-fi. Ale ten absurdný nápad - pri súčasnej úrovni vedy a techniky vyslať medzihviezdnu výpravu! Tisíckrát zmysluplnejšie by bolo skúšať ničiť nebezpečenstvo priamo v slnečnej sústave, kde na tom môžu pracovať mozgy celej planéty a je k dispozícii technika celej planéty. Napokon, eukaryotické bunky, ktoré riziko spôsobujú, sú pomerne zraniteľné.
08.09.2023 09:43:11