Rok 2024 bol na preklady zahraničnej sci-fi literatúry skúpejší než predchádzajúce. Azda za to mohla čitateľská náročnosť scifi v porovnaní s hororom či fantasy či vyčerpanosť žánru, ktorý sa v poslednom čase orientuje buď len na komerčné military space opery na jednej strane, alebo na cozy sci-fi na strane druhej.

Napriek tomu sme sa dočkali mnohých skvelých titulov. V slovenskom preklade vyšli niektoré klasiky žánru, ktoré boli dlhodobo prehliadané – dočkali sme sa legendárnych diel ako Snívajú androidi o elektronických ovečkách? a Muž z vysokého zámku od Philipa K. Dicka či Planéty smrti od Harryho Harrisona. Knihou roku sa však podľa redakcie scifi.sk stal legendárny Simmonsov Hyperion, ktorý konečne vyšiel v skvelom slovenskom preklade Miša Jedináka vo vydavateľstve Lindeni.

V Česku je situácia o dosť veselšia. Vydavateľstvá Argo, Planeta 9, Host, Triton či Laser-books už klasicky vydávajú nielen aktuálne novinky, ale i klasiky. Najmä „biela edícia“ Mistrovské díla science fiction vydavateľstva Laser-books či edícia Fantastika vydavateľstva Argo prinášajú kvalitné knihy so zaslúženým miestom v zlatom fonde fantastiky. V kontraste k nim stoja franšízové tituly z prostredia Warhammeru či rôznych litRPG, medzi ktorými sa však tiež dajú nájsť poklady. Vďaka tomu majú v našom zozname najlepších prekladových sci-fi kníh svoje zastúpenie nielen klasiky v nových šatách, ale i tituly staré len niekoľko mesiacov či tie komerčnejšie zamerané.

Konkrétnejšie nás veľmi potešil český preklad Siria od trestuhodne prehliadaného Olafa Stapledona, o ktorý sa postaralo vydavateľstvo Veles. Vďaka Knihám Dobrovský, resp. ich edícii Fobos sme sa dočkali zavŕšenia Knihy Nového Slnka a Planeta9 nám priniesla lahôdku v podobe Vodíkovej sonáty Iaina M. Banksa. Za knihu roku však považujeme nové vydanie Vydedenca, tentoraz pod názvom Nespoutaní, ktorý spolu s Levou rukou tmy patrí k alfe a omege nielen Hainského cyklu, ale sci-fi tvorby Ursuly K. Le Guin celkovo.

Ak nám však niečo v minuloročnej produkcii chýbalo, boli antológie či zbierky zahraničných scifi poviedok v štýle Vrcholu vulkánu Harlana Ellisona, Ženy, kterou muži neviděli Jamesa Tiptree, jr. alebo Best of výberovky Roberta Silverberga. Je to isto škoda, pretože po zániku/presmerovaní magazínu XB-1 nemá bežný čitateľ šancu sa dostať k zahraničnej poviedkovej tvorbe.

Anthony Burgess - Mechanický pomaranč (Ikar (SK), 2024)

Už pred viac ako polstoročím, keď Mechanický pomaranč vyšiel prvý raz, sa stal „klasikou“ a zaradil sa medzi to najlepšie, čo priniesla moderná literatúra. Rovnomenný film, ktorý podľa nej nakrútil Stanley Kubrick, sa rýchlo stal kultovým a dodnes má svojich verných fanúšikov. Príbeh sa odohráva v Londýne. Hlavná postava Alex je vodcom štvorčlennej skupiny tínedžerov, ktorá pácha rozličné násilnosti. Medzi sebou sa rozprávajú bizarným slangom s implantovanými rusizmami. Alexa po čase chytia a dostane sa do väzenia, kde ho čaká hrozivý trest s nepredstaviteľnými následkami. Experimentálna liečba ho zmení na krotkého baránka, ktorý sa už nikdy nedopustí násilia, ale zároveň ho tak zbaví aj možnosti voľby medzi dobrom a zlom, jeho ľudskej podstaty.

Kniha je fascinujúcim jazykovým koncertom, brilantnou štúdiou zla v človeku aj drsnou antiutópiou v orwellovskom duchu. K slovenskému čitateľovi sa dostáva v treťom vydaní, doplnenom o doslov profesora Antona Heretika st., psychológa a psychoterapeuta. Zároveň obsahuje detaily z originálneho textu, ktorý sa považuje za jediný autorizovaný rukopis, a slovník slangových výrazov.

James S.A. Corey - Leviatan sa prebúdza (Expanzia #1) (Lindeni, 2024)

Vitajte v budúcnosti. Ľudstvo osídlilo slnečnú sústavu, ale ku hviezdam stále nedosiahne. Rado ale siaha po násilí a krehká rovnováha medzi pozemskou vládou, revolucionármi z vonkajších planét a paranoidnými korporáciami sa môže kedykoľvek zmeniť vo vojnové peklo. Jim Holden ťaží ľad v Saturnových prstencoch a rozváža ho k asteroidom Pásu, keď so svojou posádkou narazia na opustenú loď Scopul. Bez toho, aby o to stáli, spadne im do lona tajomstvo, pre ktoré je ktosi ochotný zabíjať - nemilosrdne a v nepredstaviteľnom meradle. Detektív Miller hľadá medzi miliardami ďalších ľudí jednu jedinú dievčinu, ktorá má to šťastie, že jej rodičia sú dosť bohatí na to, aby si to mohli dovoliť. Keď ho stopa zavedie k Jimovi Holdenovi a Scopul, začínajú zdanlivo nesúvisiace dieliky skladačky zapadať do seba. Vonku v Pásu vládnu odlišné pravidlá a jedna malá loď môže zmeniť vesmír.

Philip K. Dick – Muž z vysokého zámku (Lindeni, 2024)

Oceňovaný dystopický román, ktorý poznáte aj ako seriál!

Ako by vyzeral svet, keby druhú svetovú vojnu vyhrali nacisti? Píše sa rok 1962. Spojené štáty prehrali 2. svetovú vojnu a sú pod nadvládou nacistického Nemecka na východe a Japonska na západe krajiny. Otroctvo je opäť legálne. Zopár Židov, ktorým sa podarilo prežiť, sa skrýva pod falošnými menami. Medzi ľuďmi sa ale začne šíriť nelegálna kniha, ktorá opisuje vojnu a jej výsledok úplne inak. Podľa nej Nemci a Japonci prehrali. Odboj proti teroru silnie – je možné, že by mohol mať šancu na úspech?

{spacenews,9937,Ukážka

Philip K. Dick - Sníva sa androidom o elektrických ovečkách? (Lindeni, 2024)

Svetová vojna zabila milióny ľudí, premenila Zem na nehostinné miesto a vyhnala preživších na iné planéty. Nové svety pomáhajú osídľovať androidi na nerozoznanie od skutočných mužov a žien. Vláda sa však obáva, že by mohli spôsobiť spúšť, a tak ich na Zemi zakáže. Niektorým sa však podarí utiecť z otroctva a ilegálne sa vrátia na Zem. Nájomného lovca Ricka Deckarda poveria úlohou zbehov nájsť a eliminovať. Je však spravodlivé zabíjať humanoidov len preto, že nie sú ľudia?

Harry Harrison - Planéta smrti (Planéta smrti #1) (Mamaš, 2024)

Dobrodružná sci-fi, ktorá patrí medzi legendy žánru. Príbeh sleduje Jasona dinAlta, hazardného hráča s psionickými schopnosťami, ktorý sa nechá naverbovať na pomoc obyvateľom Pyrrusu, drsnej a nebezpečnej planéty, kde sú takmer všetky formy života pre ľudí smrteľné. Pyrrusania zocelení neustálym bojom so svojím okolím žijú v militarizovanej spoločnosti zameranej len na prežitie. Jason však zistí, že násilie nie je jediný spôsob koexistencie a planéta skrýva zvláštne tajomstvo. Podarí sa mu ho odhaliť včas?

Harry Harrison upozorňuje na fenomény, ktoré sú aktuálne dodnes. Násilie a agresia sa môžu ľahko vymknúť spod kontroly. Nepriateľstvo problémy nerieši, iba ich eskaluje. Poukazuje na dôležitosť hľadania porozumenia medzi rôznymi kultúrami a potrebu pozrieť sa na veci z inej perspektívy. Pýta sa, ako by mal človek budovať vzťah k svojmu okoliu a ako by s ním mal spolunažívať. To všetko v akčnej a dejom nabitej sci-fi klasike.

Frank Herbert - Kapitula: Duna (Duna #6) (Premedia, 2024)

Zavedené usporiadanie galaxie odchádza do dejín. Ctené matre, bezohľadné spoločenstvo, ktoré zničilo planétu Duna, je na vzostupe. Proti nim sa stále bránia zvyšky Bene Gesseritu a koordinujú odpor z dosiaľ neobjaveného sveta, planéty zvanej Kapitula. Plánujú nový Rozptyl, no tentoraz so sebou povezú aj jeden starostlivo opatrovaný poklad: piesočné červy, potomkov jediného gigantického červa, ktorého sa podarilo zachrániť z Duny. Zelený svet na planéte Kapitula sa čoskoro stane vyprahnutou pustatinou – a novou Dunou.

V tejto poslednej knihe svojej série o Dune Herbert znovu vytvára vesmír plný neskutočne rozvinutých postáv a kontextov, v ktorých sa dajú najlepšie oceniť. Ako sa odvíja mnohovrstevný dej knihy, čitateľ objaví fascinujúcu bohatosť detailov a uhlov pohľadu. Vzrušujúci príbeh od prvej po poslednú stranu, legenda najslávnejšieho sci-fi eposu stále žije.

Jack London - Červený boh (Zabudnuté knihy, 2024) (e-book)

Tajomný kmeň, ktorý uctieva mimozemský artefakt; nepochopený a ukrivdený génius, ktorý obráti vynálezy voči celému ľudstvu; realistický osud posledného mamuta aj neuveriteľná súťaživosť dvoch vedcov. Toto všetko sú témy fantastických poviedok Jacka Londona, ktoré prvýkrát vychádzajú v slovenskom preklade. Autor podobne ako v prípade románov Šarlátový mor, Železná päta, alebo Pred Adamom posunul hranice literatúry a dodnes je považovaný za zakladateľa niektorých inovatívnych tém v oblasti sci-fi.

Emily St. John Mandel - More pokoja (Lindeni, 2024)

Román o umení, cestovaní v čase, láske a pandémii. V roku 1912 začína osemnásťročný Edwin St. Andrew nový život v Kanade. V roku 2020 Mirella pátra po žene, ktorá je zodpovedná za smrť jej manžela. V roku 2203 Olive Llewellynová z druhej mesačnej kolónie propaguje na Zemi svoj román o pandémii. Všetkých spája husľová melódia ozývajúca sa v termináli vzducholodí.

V roku 2401 detektív Gaspery-Jacques Roberts z Nočného mesta na Mesiaci vyšetruje časovú anomáliu a jeho činy môžu zmeniť chod dejín.

Mary Shelley - Posledný človek/Poslední člověk (Európa, 2024)(Academia, 2024)

Pocit opustenosti položila Mary Shelley na papier v knihe Posledný človek (The Last Man, 1826), v ktorom vzdáva hold ľudskosti v jej neuveriteľnej krehkosti. O svojom diele sa vyjadrila slovami: „Musím povedať, že Posledného človeka mám spomedzi svojich literárnych počinov najradšej, no chyby rozhodne neprehliadam.“

Román je príbehom priateľstva, je to filozofická úvaha o ľudskej náture, o zmysle života v spoločnosti, o duchovnom i intelektuálnom vyzrievaní v čase prevratných spoločenských zmien na pozadí katastrofy globálnych rozmerov. Dielo pôsobí v pandemickej ére priam prorocky. Po prvom vydaní v roku 1826 kniha zapadla prachom, vo svete ju vylovili z archívu až v roku 2008 a konečne si ju môžeme prečítať aj v prvom slovenskom preklade.

Dan Simmons – Hyperion (Spevy Hyperionu #1) (Lindeni, 2024)

Kultová vesmírna opera, jedna z najdôležitejších sci-fi ság histórie. Na planéte Hyperion, za hranicami vplyvu zákonov Hegemónie človeka, číha hrozivý tvor menom Rapír. Niektorí ho uctievajú, iní sa ho desia a ďalší ho chcú zničiť. Rapír vyčkáva v Údolí Hrobiek času, kde sa zlovestné monumenty hýbu proti prúdu času. V predvečer armagedonu sa sedem pútnikov vydáva na poslednú cestu na Hyperion hľadať odpovede na nevyriešené hádanky vlastných životov. Každý z nich si nesie zúfalú nádej a strašné tajomstvo. A jeden z nich môže mať v rukách osud celého ľudstva.

Walter Tevis - Muž, ktorý spadol na Zem (Lindeni, 2024)

Kultové sci-fi, ktoré zažiarilo aj na striebornom plátne. Pomalá, smutná exkurzia do hlbín ľudskosti a existencie, ktorá je aktuálna aj dnes Thomas Jerome Newton je mimozemšťan, ktorého domovskú planétu Anthea zničili jadrové vojny. Na Zem prichádza zachrániť posledných preživších. Patentuje si pokročilú antheanskú technológiu a vďaka nej zhromaždí dostatok prostriedkov na stavbu lode, ktorá má priviezť posledných tristo Antheančanov na Zem. Jeho plány sa začnú rúcať, keď prepadne neduhom, ktoré sú až príliš ľudské a ohrozujú cieľ, s ktorým na Zem prišiel.

Dan Abnett – Anarch (W40k: Gauntovi duchové # 15) (Polaris, 2024)

Sily imperiálneho krížového ťaženia zhromaždené pri hutnej planéte Urdesh sa stretnú v konečnej krvavej bitke s veliteľom arcinepriateľa známym pod menom Anarch a jeho elitnými bojovníkmi - barbarskými Synmi Seka. Víťazstvo ktorejkoľvek strany nerozhodne len o osude Urdesha... v tejto bitke pôjde o osud celého krížového ťaženia Sabbatinými svetmi.

Ibram Gaunt – teraz slúžiaci ako pravá ruka vojvodcu Macarotha – sa ocitá v samom srdci boja. Jeho pluk, tanithskí Prví Duchovia vlastnia dôležitý kľúč ku konečnému úspechu. Ale ako sily Impéria a Chaosu smerujú ku konečnému, titánskemu stretu, Gaunt zisťuje, že najväčšia hrozba môže prísť skôr zvnútra ako zvonku.

Iain M. Banks – Vodíková sonáta (Kultura #10) (Planeta9, 2024)

Odtikávajú posledné dni prastarej civilizácie Gziltov. Urobili kolektívne rozhodnutie, celá spoločnosť sa zbaví svojej hmotnej podoby a povznesú sa do novej, nekonečne bohatšej podoby – vstúpia do Žiara a stanú sa nesmrteľnými. Okolo už krúžia supy, pripravení pobiť sa o zvyšky ich planéty.

Nie každý z Gziltov však túži po vyžiarení. Uprostred horúčkovitých príprav dôjde k vzbure a k vražde. Nová situácia môže ohroziť a zvrátiť celý proces, preto vrchné velenie napína sily na odhalenie vinníkov. Zdá sa, že do incidentu je zapletená Vyr Cossont, nenápadné dievča s podivnou záľubou – nezaujíma ju ani Žiara, ani politika, chce len dosiahnuť dokonalosť pri prevedení skladby Vodíková sonáta. Skladby, ktorú takmer nie je možné zahrať. Vyr je výnimočná z jediného dôvodu, kedysi sa stretla s najstaršou žijúcou entitou Kultúry. Niekým, kto sa pred emisármi Kultúry tak dlho ukrýval, až sa stal legendou. Jeho spomienky by mohli odhaliť oveľa viac ako len problém Gziltov. Skrývajú kľúč na osvetlenie počiatkov Kultúry. Pred Vyr leží ďalšia takmer neriešiteľná úloha, nájsť človeka, ktorý už tisíce rokov uniká nájdeniu. A nad všetkým sa vznášajú, pozorujú a plánujú lode Kultúry.

Vodíková sonáta je deviaty román série Kultúra od fenomenálneho autora fantastiky Iaina M. Banksa.

Ray Bradbury - Zlatá jablka sluneční (Kniha Zlín, 2024)

Zbierka dvadsiatich dvoch najslávnejších poviedok amerického majstra science fiction.

Večerný chodec, žena na ceste za umierajúcou matkou, smetiar či večne dvanásťročný chlapec. Paleta hrdiniek a hrdinov Bradburyho poviedok je prepestrá, ale všeličo ich spája – motívy cesty, neistoty a hľadania samého seba a svojho miesta vo svete. Dvadsaťdva poviedok si čitateľov podmaní melancholickou atmosférou, poetickým jazykom a imagináciou, s ktorou Ray Bradbury majstrovsky buduje svety povedomé, a predsa nové a prekvapivé.

Justin Cronin – Převozník (Laser-books, 2024)

Od autora bestselleru New York Times Priechod prichádza strhujúci nový román o skupine preživších na skrytej ostrovnej utópii – kde pravda nie je taká, ako sa zdá. Súostrovie Prospera, založené tajomným géniom, leží skryté pred hrôzami zhoršujúceho sa vonkajšieho sveta. Šťastlivci si tu užívajú dlhé, plnohodnotné životy, kým monitory zapustené v ich predlaktí, ktoré majú merať ich fyzické zdravie a psychickú pohodu, neklesnú pod 10 percent. Potom sa sami odoberú do dôchodku a vydajú sa na plavbu trajektom na ostrov známy ako Materská škôlka, kde sa ich zlyhávajúce telá obnovia, spomienky sú vymazané a oni sú pripravení znovu začať žiť naplno. Proctor Bennett je prievozník, ktorý ohľaduplne sprevádza ľudí procesom odchodu do dôchodku – a keď je to potrebné, donúti ich k tomu. Ale s Proctorom nie je všetko v poriadku. Po prvé, sníval – čo je údajne nemožné. Po druhé, jeho percento monitorov začalo znepokojivo rýchlo klesať. A potom príde deň, keď je povolaný do dôchodku jeho vlastný otec, ktorý mu pred nástupom na trajekt odovzdá znepokojivú a záhadnú správu...

William Gibson – Působnost (Jackpot #2) (Laser-books, 2024)

William Gibson upiera pohľad do budúcnosti už desiatky rokov od chvíle, keď vymyslel pojem „kyberpriestor“ a potom ho začiatkom 80. rokov spopularizoval vo svojom klasickom románe Neuromancer.

Cory Doctorow nadšene hlásal, že Médium je „veľkolepé dielo, ukážka trefnej špekulácie o vzdialenej budúcnosti okorenená vizuálnymi efektmi Neuromancera“.

Teraz sa Gibson vracia s Pôsobnosťou sci-fi thrillerom výrazne ovplyvneným súčasným dianím.

Verity Jane, nadaná appkoznalkyňa, sa nechá najať na betatesting nového výrobku, digitálnej asistentky, ku ktorej sa pripája cez zdanlivo obyčajné okuliare. Neodolateľne ľudská UI v okuliaroch – „Eunice“ – má svoju vlastnú tvár, útržkovitú minulosť a suverénny prehľad o bojovej stratégii. Akonáhle Verity pochopí, že jej tajnostkárski noví zamestnávatelia ešte nemajú poňatia o Eunicinej skutočnej moci a hodnote, automaticky dôjde k záveru, že je to tak lepšie.

Sto rokov nato v Londýne, na úplne inej časovej osi, Wilf Netherton pracuje medzi plutokratmi a plieniteľmi, ktorí prežili pozvoľnú, ale istú apokylapsu známu pod prezývkou jackpot. Jeho nadriadená, záhadná Ainsley Lowbeerová, vie nazerať do alternatívnych minulostí a nenápadne ovplyvňovať ich vývoj. Verity a Eunice sú jej terajší projekt. Wilf však vníma niečo, čo Verity a Eunice vnímať nemôžu – ich vlastnú verziu jackpotu číhajúcu hneď za rohom a úlohy, ktoré v nej obe môžu zohrať.

{spacenews,9940,Ukážka)

Becky Chambers - Modlitba pro samorostlé (Mnišstvo a Robot #2) (Host, 2024)

Pokračovanie solarpunkovej série Mníšstvo a robot Po strastiplnej púti divočinou sa čajové mníšstvo Echo a robot Hniezdo pustí do putovania po obývanej časti mesiaca Panga. Echo však čoskoro zistí, že ani pobyt v divočine a následný návrat do ľudskej spoločnosti nemusí naplniť vnútornú prázdnotu a Hniezdo sa začína presviedčať, že odpoveď na jeho výzvednú otázku, čo ľudstvo naozaj potrebuje, je zrejme oveľa zložitejšia, než sa spočiatku zdalo.

A obstojí vôbec ich krehké priateľstvo, vzniknuté v samom srdci divokej prírody, aj v spoločnosti ostatných? Hniezdo aj Echo sa vypravili na cestu s vidinou jasného cieľa, avšak postupne sa ukazuje, že ak zotrvajú na vopred vytýčenej trase, možno tam nedôjdu.

Ursula K. LeGuin – Nespoutaní (Hain) (Laser-books, 2024)

Annares je bezútešný mesiac osídlený anarchickou utopickou civilizáciou, kde neexistuje žiadna vláda a všetci, aspoň teoreticky, sú revolucionári. Dlho bol izolovaný od ostatných svetov, vrátane svojej materskej planéty Urras – kde medzi sebou národy ešte stále bojujú a tá najväčšia chudoba kontrastuje s nemravným bohatstvom. Shevek, skvelý fyzik, chce obe civilizácie zjednotiť. Tvárou v tvár veľkému nepriateľstvu, hrozbám aj bolesti z odlúčenia od rodiny podnikne bezprecedentnú cestu do Urrasu. Bez ohľadu na nebezpečenstvo veria, že hradby nenávisti a nedôvery medzi jeho planétou a zvyškom civilizovaného vesmíru musia byť strhnuté. Bude hľadať odpovede, spochybňovať nespochybniteľné a skúmať rozdiely vo zvykoch a kultúrach... a buď svoje národy spoja, alebo zahynie.

Jack McDevitt – Odysea (Motory Boha #5) (Planeta9, 2024)

Dlhé obdobie politickej korektnosti a prehliadania vesmírneho programu, predovšetkým v podobe neustálych vládnych škrtov rozpočtu Akadémie, muselo nevyhnutne viesť ku katastrofe. Počas diaľkového skoku hyperpriestorom zmizol jeden z preťažených a nedostatočne udržiavaných nadsvetelníkov, ocitol sa mimo rádiového spojenia alebo sa stratil v neznámu. Mediálny rozruch okolo tejto udalosti opisuje vesmírny program ako čiernu dieru, v ktorej miznú peniaze daňových poplatníkov. Kampaň proti Akadémii nevedie nikto iný ako kontroverzná novinárska hviezda Gregory MacAllister. Požaduje ukončenie výskumu a využitia prostriedkov na posledný pokus o záchranu Zeme pred globálnym otepľovaním.

Vedúci operácií Akadémie Priscilla Hutch Hutchinson podnikne zúfalý pokus pritiahnuť záujem verejnosti medzihviezdnemu cestovaniu. Vysiela misiu do hlbokého vesmíru s cieľom študovať záhadné čierne guľovité kozmické lode, ktoré boli videné v okolí mnohých výskumných objektov a obľúbených vesmírnych destinácií. Let smeruje najskôr k prastarému orbitálnemu chrámu alebo tisíce kilometrov dlhému hyperkolosu, a má sa ho zúčastniť aj skeptický kritik MacAllister.

Všetko sa zmení, keď mimozemšťania presmerujú dráhu asteroidu, a ukáže sa, že vôbec nie sú takí mierumilovní, ako sa zdalo. Záujem ľudstva o vesmírny program je razom na vrchole. Rovnako aj hrôza z vyhladenia mimozemskými votrelcami.

Jack McDevitt výborne kombinuje vedecké špekulácie a fascinujúci pocit úžasu nad záhadami, ktoré na nás čakajú v nekonečnej rozľahlosti vesmíru.

Tamsyn Muirová: Nona Devátá (Zapečetěná hrobka #3) (Host, 2024)

Tretia časť nekonvenčnej a nespútanej sci-fi série Zapečatená hrobka.

Jej mesto sa ocitlo v obliehaní. Zombíci sa vracajú.

Ale Nona myslí na jediné - na svoju narodeninovú oslavu a vytúžené gumičky do vlasov.

V mnohých ohľadoch je Nona ako ostatní ľudia. Žije s rodinou, pracuje v miestnej škole a miluje prechádzky po pláži, plávanie s medúzami a psami. Lenže v skutočnosti Nona nie je ako ostatní - pred šiestimi mesiacmi sa prebudila v tele, ktoré jej dosť možno ani nepatrí, a teraz má strach, že ho bude musieť čo nevidieť vrátiť.

Mesto prepadá panike. Na obzore visí žiarivo modrá guľa a chystá sa celú planétu zjesť. Jednotky krvi Edenu obkľúčili poslednú výspu Kohorty a čakajú, až Nehynúci cisár dorazí svojim ľuďom na pomoc. Velitelia chcú mať z Nony zbraň, ktorá by ich pred Deviatimi klanmi ochránila. Nona by však radšej viedla normálny život so svojimi blízkymi, Pyrrhou, Camillou a Palamedom. Zároveň však vie, že nič netrvá večne. A do toho sa jej každú noc zdá o dievčati, ktoré má na tvári nakreslenú lebku…

Ray Nayler - Hora v moři (Host, 2024)

Ľudstvo objavuje inteligentný život v podobe nového druhu chobotníc s vlastným jazykom a kultúrou. Nadnárodná technologická korporácia Dianima uzatvára odľahlé súostrovie Con Dao, kde sa objavil doposiaľ neznámy a zrejme vysoko inteligentný druh chobotníc. Biologička Ha Nguyenová, ktorá sa správaním hlavonožcov zaoberá celý život, nadšene siahne po príležitosti ich študovať. Vydáva sa na súostrovie a pripojí sa k tímu Dianimy, tvorenému ostrieľanou náčelnicou ostrahy a prvým (a dosť možno aj posledným) androidom na svete.

Chobotnice môžu byť kľúčom k bezprecedentnému prelomu v rozvoji neľudskej inteligencie. Zatiaľ čo sa doktorka Nguyenová pokúša s čerstvo objaveným druhom nadviazať kontakt, sily väčšie ako Dianima sa pokúšajú ukoristiť hlavonožke pre seba.

Nikto sa však ešte neopýtal na názor samotných chobotníc. Ani na to, čo majú v pláne.

Úchvatný románový debut Raya Naylera Hora v mori je nielen thrillerom z blízkej budúcnosti a meditáciou o podstate vedomia, ale tiež ekologickým volaním do zbrane a ohromujúcim ponorom do pokladov i trosiek dedičstva ľudstva.

Kim Stanley Robinson - Ministerstvo pro budoucnost (Jota, 2024)

Čo všetko sa musí stať, aby sme sa zmenili? Kniha, ktorú Barack Obama zaradil na zoznam svojich najobľúbenejších kníh roku 2020.

V roku 2025, keď už je jasné, že svetové veľmoci nedokážu plniť svoje ekologické záväzky, vzniká organizácia Ministerstvo pre budúcnosť. Tá má pomerne jednoduchú úlohu: hájiť záujmy nasledujúcich generácií a chrániť všetky živé tvory prítomnosti i budúcnosti. Jej úloha dostáva nový rozmer vo chvíli, keď na Indii dopadne smrtiaca vlna horúčav, ktorej nedozerné následky prinútia ľudstvo spojiť sa a konať…

Kniha Ministerstvo pre budúcnosť, rozprávaná výhradne prostredníctvom fiktívnych očitých svedectiev, je majstrovským dielom predstavivosti, príbehom o tom, ako nás všetky klimatické zmeny ovplyvnia v nasledujúcich desaťročiach. Jej dejiskom nie je pustý postapokalyptický svet, ale budúcnosť, ktorá je takmer pred nami – a v ktorej možno práve prekonáme mimoriadne výzvy, ktorým čelíme. Je to román bezprostredný aj pôsobivý, rovnako zúfalý ako plný nádeje, a je to jedna z najsilnejších a najoriginálnejších kníh o klimatických zmenách, ktoré kedy boli napísané.

Alastair Reynolds – Permafrost (Triton, 2024)

Mladá žena podstúpi rutinné vyšetrenie mozgu. Počas nasledujúcich dní sa jej v hlave začne ozývať cudzí hlas. Votrelec má podľa všetkého svoju vlastnú vôľu a cieľ. A teraz stojí pred jednou jednoduchou voľbou: vzoprieť sa alebo spolupracovať. Skupina vedcov, inžinierov a lekárov na odľahlej polárnej základni hrá o budúcnosť ľudstva a vsádza na posledný zúfalý pokus o záchranu: nepatrne pozmeniť minulosť a odvrátiť tak celosvetovú katastrofu. Zároveň však chcú ponechať všetku zaznamenanú históriu nedotknutú a zabrániť časovému paradoxu. Aby sa experiment podaril, musia zregrutovať ešte posledný chýbajúci článok: postaršiu učiteľku, ktorej zosnulá matka bola najprednejšou odborníčkou na matematiku paradoxu.

Christopher Ruocchio - Císařství ticha (Pojídač slunce #1) (Host, 2024)

Bola to vojna, ktorú nezačal, v mene Cisárstva, ktoré nenávidí, a proti nepriateľovi, ktorému nerozumie. Jedni na neho spomínajú ako na hrdinu: muža, ktorý spálil nebo a vyhubil krvilačné Cielcin. Iní ho majú za netvora: požierača slnka, ktorý bez mihnutia oka zhasil miliardy životov a odvrhol všemocné Sollanské cisárstvo. Hadrian sa ale nenarodil ako hrdina, ani ako netvor, dokonca ani ako vojak. Vlastná matka sa k jeho pôrodu dostavila neskoro a jeho život začal v kadi, kde bol vypestovaný na objednávku svojho otca. Miesto nalinkovanej dráhy inkvizítora fanatickej Kapituly si volí cestu vydedenca, ktorá ho prevedie cez krvavý masaker kolosea, intrigy grófskeho dvora až k prvému stretnutiu s hroznými Cielcinom, ktorých tajomstvo pôvodu hrozí otriasť samými základmi ľudského poňatia vesmíru.

Hadrian Marlowe sa ujíma role mýty opradeného rozprávača v prvom zväzku cyklu Pojídač slunce, v ktorom sa snúbi to najlepšie zo space opery a epickej fantasy, predchnutými stoickou filozofiou a meditáciami nad povahou ľudskosti.

Olaf Stapledon – Sirius (Knihy Veles, 2024)

V severnom Walese žije nemecký ovčiak. Lenže to nie je obyčajný pes. Jeho majiteľ Thomas Trelone experimentoval s jeho mozgom a tak je Sirius inteligentnejší ako niektorí ľudia. Trelone ho vychová vo vlastnej rodine spoločne s najmladšou dcérou Plaxy, s ktorou si Sirius vybuduje hlboký vzťah. Lenže jeho zvedavá myseľ potrebuje objavovať a vzdelávať sa. Sirius ale nie je človek a konflikty a vnútorný nepokoj, ktoré ho mučia, nemožno jednoducho vyriešiť.

Olaf Stapledon bol britský spisovateľ a filozof. Vo svojich románoch sa zaoberal ako jeden z prvých genetickým inžinierstvom, transhumanizmom i terraformáciou a ich dopadom na ľudstvo.

V roku 2014 bol uvedený do Dvorany slávy SF&F. Priamo ovplyvnil autorov Arthur C. Clarke, Brian W. Aldissa, Stanisław Lem, Bertrand Russell, C. S. Lewisa či Vernor Vinge.

Arkadij a Boris Strugackij - Útěky z pekla (Triton, 2024)

Jednou z hlavných tém, ktorým sa bratská dvojica vo svojej tvorbe venovala, bolo tzv. progresorstvo – pomoc poskytnutá vyspelou civilizáciou civilizácii zaostalej. A práve táto téma sa vinie zbierkou, ktorá má dve novely a dve poviedky.

V novele Pokus o útěk sa mladíci z dvadsiateho druhého storočia v sprievode čudáckeho spoločníka ocitajú na stredovekej planéte, kde sa stretávajú s ľahostajnou krutosťou. Novela Kluk z pekla prichádza s opačným scenárom: Mladý vojak, pôvodom zo sveta zmietaného ustavičnými vojnami, je dopravený na šťastnú a radostnú Zem. Namiesto toho, aby sa tešil z jej výdobytkov, pristupuje k tunajším obyvateľom i technickým zázrakom ostražito a jeho najväčším prianím je dostať sa späť domov. Poviedka Ubozí zlí lidé zase líčia zlyhanie jedného pokusu o „otvorené progresorstvo“, zatiaľ čo v Prvních mužích na prvním prámu je pozemšťan, súčasník autorov, konfrontovaný so zástupcami podivnej civilizácie, zaostalé i nesmierne vyspelé zároveň.

Má pokročilejšia civilizácia právo zasahovať do vývoja menej vyspelej spoločnosti? Má sa pokúsiť ovplyvniť jej vývoj, alebo radšej nechať dejiny plynúť po svojom?

Novely Pokus o útek a Chlapec z pekla boli doteraz česky publikované iba raz, a to v rôznych antológiách z 80. rokov minulého storočia. Teraz si ich možno konečne prečítať v podobe založenej na necenzurovanom a plne zreštaurovanom origináli. A čo sa týka poviedok Prví muži na prvom práme a Úbohí zlí ľudia, jedná sa dokonca o ich vôbec prvé české vydanie.

Adrian Tchaikovsky - Děti vzpomínek (Děti času #3) (Triton/Planeta9, 2024)

Zem padla. Kozmická loď Enkidu a jej kapitán Heorest Holt sa zúfalo snaží uniknúť aj so vzácnym ľudským nákladom a nájsť nový raj. O mnoho generácií neskôr kolónia len tak prežíva. Život je tvrdý, a veľa technologických vedomostí bolo stratených.

Po čase sa objavujú cudzinci z iného sveta. Majú jedinečné znalosti aj nové technológie a chcú ľudskej kolóniu pomôcť. Všetko ale nie je také, ako sa javí. Cenou za pomoc cudzincov sa môže stať aj kolónia samotná…

Moderná space opera, ktorá začala knihou Deti času a pokračovala románom Deti zmaru, opäť prináša mimoriadne čítanie o boji a prežití ľudstva na terraformovanej planéte.

Adrian Tchaikovsky - Vládci nestvůrnosti (Architekti světů #3) (Planeta9, 2024)

Idris Telemmier, hrdina a vyvrhol, mediátor, ktorý dokázal zastaviť Architekta. Našiel spôsob, ako ukončiť vojnu s Architektmi raz a navždy. Dožije sa toho ľudstvo?

Nezmieriteľní, neznámi, nepriateľskí mimozemšťania z inej dimenzie sú späť a rozsievajú hrôzu. Idris odhalil najväčšiu slabinu Architektov, tajomstvo, ktoré by mohlo zvrátiť osud prehrávajúceho ľudstva. Jeho objav je najsilnejšou zbraňou, akú ľudia disponujú. Avšak galaktické veľmoci radšej obhajujú svoje vlastné záujmy a zámery, než aby sa jednotne postavili spoločnému nepriateľovi.

Ľudské aj neľudské frakcie bojujú o kontrolu nad Idrisovým objavom, zatiaľ čo galaxia sa zmieta v sebadeštruktívnej vojne. Ďalšou veľkou prekážkou proti hrozbe z vesmíru je sám Idris. Je si vedomý, že Architekti sú napriek svojej obrovskej moci jednoduchým nástrojom vyššej inteligencie.

Skutočná hrozba, ich vládcovia, sídlia hlboko v priestore, kde čas beží inak a realita nie je taká, aká sa zdá. Vládcovia obludnosti si práve začínajú uvedomovať drzú existenciu ľudstva a podnikajú kroky na to, aby túto ohavnú mrzutosť navždy odstránili zo sveta.

Martha Wells - Ztráta spojení (Z deníků robokata #6) (Fobos, 2024)

Verným čitateľom brilantne napísanej sci-fi série Z denníkov Robokata nie je potrebné predstavovať hlavnú postavu humanoidného robota, ktorý sa pri kontakte s ľuďmi nedokáže ubrániť sarkastickým poznámkam na adresu ľudstva. Lenže vo svojom novom dobrodružstve zažije Robokat úplne nečakané situácie a bude sa musieť prejaviť tak, ako ho čitatelia doposiaľ nespoznali.

Keď sa na pokojnej stanici v oblasti pod správou Skupiny pre ochranu prostredia nájde telo zavraždeného muža, musí miestna ochranka napriek počiatočnej neochote a nedôvere pribrať Robokata do svojho vyšetrovacieho tímu a nechať ho, aby s inšpektorkou Aylenovou dopadol vraha podľa svojich vlastných a niekedy nevyberaných.

Martha Wells v tejto novele opäť obhájila povesť skvelej rozprávačky a podobne ako v predchádzajúcich dieloch, aj tu vykreslila na pozadí napínavého príbehu, teraz dokonca s detektívnou zápletkou, dilemu spolupráce ľudí a strojov, ktoré občas paradoxne dokážu uštedriť svojim tvorcom a lekciám z lekcií priateľstvo.

Walter Jon Williams – Vichřice (Hardware #2) (Argo, 2024)

Steward je beta, teda klon. Jeho spomienky však majú pätnásť rokov oneskorenia, pretože si jeho alfa nenechal vykonať mozgový sken. Lenže za ten čas sa svet premenil od základov. Stewardov niekdajší chlebodarca, orbitálna korporácia Policorp, zbankrotovala, veľa jeho priateľov padlo vo vesmírnej vojne, ľudstvo kontaktovala mimozemská rasa, jeho žena porodila dieťa a rozviedla sa s ním, jeho druhá žena detto a navyše ho niekto zavraždil.

Steward kedysi pracoval ako elitný vojak a zo svojich schopností nič nezabudol. Lenže v novom svete sa musí premeniť aj na detektíva, poskladať si dohromady čriepky stratených znalostí a uplynulých rokov a vypátrať svojho vraha. Vichřice sa odohráva sto rokov po udalostiach slávneho Hardwaru. Orbitáli žijú v nezávislých, feudálnych spoločenstvách a k dispozícii majú prevratnú technológiu - medzihviezdny pohon. V jadre sa však ľudia nezmenili a politické intrigy zúria v novom svete rovnako ako kedykoľvek predtým.

Gene Wolfe - Autarchova citadela (Kniha Nového Slunce #4) (Fobos, 2024)

„Vojna je nový svet s novými zákonmi, ba dokonca novou geografiou, a jej krajinou obchádzajú monštrá zvané bitky.“

Niekdajší mučiteľský tovariš Severián už prešiel upadajúcou megapolou i mestom duchov, podzemným vladárskym palácom i väzenskými kobkami, pampami aj veľhorami, a z nutnosti aj vlastnej vôle pri tom smeroval stále severnejšie, do miest, kde armády Spoločenstva snáď už od nepamäti odrážajú útoky nepriateľov z Askye - štátu usilujúceho odstrániť každú stopu ľudskej individuality.

Teraz sa Severián ocitá priamo vo vojnou spustošenej krajine, v lazarete aj v samotných radoch vojska, obyčajným kavaleristom však dlho nezostane...

V záverečnom diele tetralógie poodhalí Severián tajomstvo svojho pôvodu, doberie sa pravej podstaty Zmieriteľovho pazúra a zistí, že byť dvoma ľuďmi v jednom tele bol pre neho iba začiatok.