B.T. Niromwell
Prva polovica poviedky je dobra, dialogicka, clovek hned zacne neznasat aspon jednu postavu. Prechod je velmi pekny, kontrast medzi pozemskymi hulvatmi a mimozemskou dobrotou sa vydaril. Posledny odsek nie je vydareny a tu je sodovodvod: ziaden buildup, ziaden foreshadowing. Keby sme aspon tusili, ze mimozemstania maju na palube virus, aby citatelia pocitili nejake napatie a mali sancu trosku sa bat o nasich pozemstanov. Toto mi prislo, ako ked mama posle dieta do izby a ono sice ide, ale kopne do dveri, aby im vsetkym “ukazalo” a snaha bola, ale nikoho to uz velmi nezaujima. Takze len popracovat na pointe a bude to eño ñuño. A naucit sa ciarky, konecny nazor citatela bude predsa len zlozeny nie len z obsahu, ale aj z formy. Napkon, ani toho najlepsieho jedla sa nikto nedotkne, ak sa serviruje na spinavej tacke. Pardon za preklepy, pisem z mobilu.
.
24.10.2018