Nestáva sa každý deň, aby sa mi do rúk dostal oficiálne vydaný nefalšovaný slovenský komiks. Áno, Nukleus je dielo, za ktorým stoja rýdzi Slováci. Spisovateľ Martin Jurík, ktorý má na konte knižné autorské zárezy v žánroch trileru, detektívky alebo fantasy. O výtvarnú časť sa postaral kreslič Martin Luciak, ktorý svoje umenie doteraz realizoval vo filmovej brandži, kde vytváral storyboardy k rôznym projektom, a tiež má na konte pár krátkych undegroundových komiksových príbehov. Musím sa priznať, že Nukleus je pre mňa prvým kontaktom s prácou obidvoch pánov. O tom, že tento komiks vzniká, som vedel vďaka tomu, že som sa na jednom malom (ale srdcom obrovskom) prešovskom PegasCone zoznámil s Martinom Luciakom, ktorý tam o ňom v rámci svojej prednášky rozprával. Bol som teda veľmi zvedavý na výsledok, a tak som po diele dvoch Martinov s náležitou patriotickou hrdosťou a zvedavosťou siahol.

Hlavnou postavou je mladý chalan (tak trochu samotár), ktorý sa snaží vysporiadať so smrťou otca, s novým nápadníkom matky, komplexom prostredného dieťaťa a - samozrejme - šikanou. Do toho je zamiešaná tajomná a supersilná postavu Nuklea, mimozemského dobráka, ktorý nášmu hrdinovu kryje chrbát. Dostávame tak obľúbený (rozumej x-krát spracovaný a videný) námet. To neberiem ako negatívum. Nepotrebujem aby všetko, čo som čítal, bolo revolučné dielo, ktoré obracia žáner na ruby, dekonštruuje zabehnuté vzorce a prepisuje históriu. Klasický námet je niečo familiárne, príjemné a zábavné. Ale len ak je takýto námet spracovaný kvalitne. A tu nám padá kosa na kameň, pretože Nukleus nie je tento prípad. Ako by som len chcel, aby bol opak pravdou. Ako by som len chcel, aby som v rukách držal výborný slovenský komiks! Žiaľ, po prečítaní tohto zhruba 120 stranového komiksu ostáva len trpká pachuť sklamania.

Poďme si to ale prebrať detailnejšie. Prvé, čo udrie do očí, je to, že náš rýdzo slovenský komiks sa vôbec neodohráva na Slovensku, ale vo fiktívnom americkom malomeste. Obdobie, v ktorom sa odohráva, tipujem, podľa typov spotrebičov, automobilov a účesov, je medzi 60. - 80. rokmi minulého storočia. V jednej pasáží sa spomína internet, takže sa prikláňam k tým 80-tkám. Nechápte ma zle. Geografické zasadenie príbehu mi vôbec neprekáža. Hovorí to len o veľkých autorských ambíciách preraziť na zahraničnom trhu. Najlepšie za veľkou mlákou, že? Pamätám si, ako mi otec raz povedal, že veľkí ľudia sú takí veľkí, aké veľké majú sny. Preto sú mi takéto ambície nesmierne sympatické. V Spojených štátoch je ale komiks veľký biznis a vysoká hra, ktorá sa hrá na najvyšších leveloch, či už sa bavíme o storytellingu alebo o výtvarnej stránke. A ak mám ostať v hernom žargóne, Nukleus je zatiaľ niekde v tutoriáli.

Stále tu pindám, ale nepoviem nič konkrétne, však? Ja viem, ale dostávam sa k tomu! Jedným zo základných kameňov dobrého príbehu je hlavný hrdina. Tu dostávame podceňovaného mladíka, ktorý si prežil svoj podiel tragédie, šikany a nepochopenia. Ideálne ingrediencie na vytvorenie postavu, s ktorou sa čitateľ ľahko stotožní a môže mu na jeho ceste fandiť. To by však hlavný hrdina nesmel byť extrémne nesympatický fagan, ktorý je k svojmu okoliu vyslovene odporný. Chápem, že mladšia sestra môže liezť na nervy, ale k večne sa ľutujúcemu ublíženému chlapčiskovi empatiu pocítim naozaj ťažko. Hlavného hrdinu nemôžem vlastne ani nazývať hrdinom, pretože mu chýba práve to hrdinstvo. Tá charizma. Takto je z neho len hlavná postava. Navyše som presvedčený, že sa z toho dalo vyťažiť podstatne viac. Pán Jurík však stvoril extrémne ploché postavy bez hĺbky. Ich motivácia, ak nejaká je, je len nepatrne naznačená alebo je do neba volajúcim klišé. Dokonca aj Nukleus, po ktorom je komiks pomenovaný, je nudný. A na to, že ide o záhadného mimozemšťana, aj zúfalo nezaujímavý. V podstatnej časti príbehu chýba a na záver sa len zjaví a poslúži ako deus ex machina na zachránenie situácie. Ach tie scenáristické barličky…

Je to ale predsa komiks zameraný na detského čitateľa! Nie som teda zbytočne kritický? Nie. To, že je niečo zamerané na deti, neznamená, že to nemá byť kvalitné čítanie. Geografickým, časovým a žánrovým zasadením sa Nukleus snaží nasledovať klasiky ako E.T. Mimozemšťan, Goonies alebo aj pomerne nový fenomén Stranger Things. Každý jeden z menovaných príkladov bol zameraný na mladšie ročníky a dokázal priniesť vysokú kvalitu. Aj preto sú to klasiky žánru. Nukleus ponúka však len klišé zápletku, ktorú nedokáže posunúť zaujímavým smerom, papierom šuštiace dialógy a záver bez vyvrcholenia. Chápem, že autori sa snažili nechať otvorené dvere pre prípadné pokračovanie, ale to neznamená, že záver má vyšumieť do prázdna. Čo musím pochváliť je, že komiks sa snaží čitateľa vzdelávať a prináša mnoho zaujímavých vedeckých a historických faktov. To sa mi naozaj páčilo, ale nestačí to.

Výtvarná časť je na tom síce lepšie než scenáristická, ale tiež to nie je žiadna hitparáda. Luciak kreslenie remeselne zvláda, ale keď príde na zachytávanie emócií, najmä hnevu, výsledok pôsobí prehnane a kŕčovito. Keď príde na akciu, tá mi tiež pripadá fádna, akoby až z obdobia strieborného veku komiksu, a to nemyslím v zmysle velikánov ako Jack Kirby. Rozhodne je ešte na čom pracovať, navyše ak majú autori už spomínané ambície preraziť v zahraničí.

Záver: Nukleus má rozhodne väčšie ambície než kvality, ktoré ponúka. Tvrdo padá na ústa pri práci s postavami, zápletkou a aj samotným vyvrcholením príbehu. Kresba je síce trochu lepšia než príbehová zložka, ale stále to nie je kvalita, ktorou by dielo chcelo byť. Škoda, naši západní susedia zvládajú vytvárať svoje komiksy na úplne inej úrovni. Vzhľadom na edukačný element (ktorý mi je sympatický) a poriadnu dávku patriotickej zhovievavosti dávam Nukleovi 50%. Viac však ani omylom.

Martin Jurík & Martin Luciak - Nukleus

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Rok vydania: 2024

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Počet strán: 112

Väzba: pevná / viazaná

Scenár: Martin Jurík

Obálka a art: Martin Luciak

ISBN: 978-80-82012-27-2

Ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis za poskytnutý recenzný výtlačok.