B.T. Niromwell
Lámať sa to pre mňa začalo v okamihu, keď učiteľ Alexe povie, čo sa stalo s Vivien. Reálne si neviem predstaviť, žeby sa učiteľ takto napriamo zveroval študentke s takouto pomerne citlivou informáciou, obzvlášť ak tá žiačka pôsobí veľmi mlado, tak trinásť, štrnásť by som povedala podľa jej záujmov, správania sa a učebnej látky. Potom príde scéna, kde si nespomína, že je výročie smrti jej brata a hneď na to poprie, že na to zabudla, pôsobí to trochu nevyvážene. A keď konečne dôjde na grand finale, to akosi nemá žiadnu alebo len veľmi malú spojitosť s prvou polovicou poviedky, skočila si na to príliš rýchlo. Podobný pocit som mala aj pri inej poviedke tohto kola, Podivné kvety v záhrade Olivera. Proste motivácia postáv a ako vlastne došlo k tomu, čo sa stalo a prečo sa to vlastne stalo?
02.12.2018