B.T. Niromwell
Prvý dojem druhýkrát neurobíš, preto je prvá veta poviedky veľmi dôležitá, mala by byť úderná, navnadiť čitateľa atď, však to poznáme. Pre mňa táto prvá veta čitateľa úplne odpáli svojou informačnou nasýtenosťou, je strašne dlhá a ťažko sa v nej orientuje. Odporúčala by som to seknúť takto: Na policajnej stanici presne desať minút po polnoci zablikalo na kontrolnom paneli výstražné svetlo. Tento problém sa ťahá celou poviedkou, niektoré súvetia sú tak komplikované, že sa v nich autor sám stráca a potom sa dejú veci ako napr. toto: „Zazrel svojich kolegov ako stoja so spustenými zbraňami nad postavou schúlenou v kvetovanom pyžame na koženom kresle v aule banky ako ospalo a prekvapene žmurká do svetiel lampášov a započul jeho tiché a rozstrasené slová...“ Človek, ktorého našli, označuješ slovom „postava“ (ženský rod), ale sloveso „započul“ už máš v mužskom. Zároveň sú v týchto súvetiach zle čiarky.
Notička hovorí, že teleportácia po slovensky, ale toto je taký česko-slovenský mišung. Neviem, ktorý jazyk ti je bližší, ale skús porozmýšľať, či nechceš písať radšej po česky.
Z drobností, čo by som vypichla: Občas sú v texte zvláštne slovné spojenia ako „väzobná väznica“ či „vďačne ďakujúci“ a preklepy. Pozor, slovo „podľa“ nie je predložka miesta („...sa z bokov priblížili bez slov podľa stien vedľajších domov ku vchodu“). Na začiatku sa opakuje slovo blikať. Za názvom nemá byť bodka.
Poznámka, ako Adélka nemá problém kojiť, mi prišla dosť nevhodná, ale každému, čo jeho je.
Čo sa mi páčilo, bol opis hlavného hrdinu: „...prosto takmer ideálny muž až na jemne odstávajúce uši.“ Pokiaľ ide o dej, držal ma text v napätí, kým nebolo v podstate jasné, k čomu došlo asi v dvoch tretinách, ten koniec tam už bol potom v podstate zbytočný, lebo čitateľ už vie všetko, čo chcel.
Ale nejde mi do hlavy logika tejto poviedky. Toto bude SPOILER. Takže chlapík zisťuje, že sa mimovoľne premiestňuje tam, kde veľmi chce. Mesiac sedí vo väzení, túži po domove a ani raz sa nezobudí doma? Vtedy v noci, keď sa objavil na chodbe, určite viac túžil byť vo svoje (alebo Adelkinej posteli), tak prečo neskončil tam?
No ešte viac ma zaráža spôsob, ako ho omilostili. Našli sme chlapa v banke. Okej! Tvrdí, že nevie, ako sa tam dostal. Ale my si to vysvetľujeme nepravdepodobným fyzickým javom, ktorému nikto z nás naozaj nerozumie. Okej, nech ide! To bol trochu WTF moment.
Inak hlavný hrdina po celý čas nedôjde k ničomu vlastným pričinením, po celý čas mu v podstate takpovediac padajú pečené holuby do huby. Po celý čas nemusí reálne riešiť a nevyrieši žiaden problém. Z väzenia sa dostane, lebo nejaký fyzik príde s bláznivou teóriou. Príde k Adélke a zistí, že ho miluje a hneď sa idú brať. Keď Adélka zistí, že sa vie teleportovať a neobťažoval sa jej o tom zmieniť, vôbec jej to nevadí. Chápem, že Vendelín as má byť takýmto typom hrdinu, taký bežný ťuťko, ale práve preto by som to odporučila potiahnuť ešte do vtipnejšej roviny, že keď už, tak poriadne, lebo to malo našliapnuté dobrým smerom.
01.01.2020
