Straka
Oo, tak to som polichotená, keď som bola schopná zaujať aj formou ja-rozprávanie ;)
Hm, už dávno som nenapísala žiadnu poviedku (skôr som sa zamerala na dlhšie diela), je možné, že som ten pomer úvod-jadro-záver neodhadla :D Mne sa to zdalo tak akurát, pomalé oťukávanie, navodenie atmosféry a potom BAM, zvrat a rýchly spád, všetko sa mení z minúty na minútu, z dobrého k najhoršiemu :D
Asi som na to mala dať väčší dôraz v texte, ale ten zápach sa stupňoval s odstupom času. Neznámy tvor sa stal "pravidelným a jediným" návštevníkom na začiatku leta. Hrdinka ho na vlastné oči uvidela až uprostred letných horúčav, konkrétne v auguste. Vtedy bol už hnilobný zápach vybičovaný do krajnosti. A to že ho bolo cítiť aj v jej byte bolo myslené skôr v zmysle ako študenti medicíny cítia na sebe pach z pitevne aj keď sú už dávno doma - objekt nie je prítomný, ale nepríjemný vnem áno. Keby som to mala opraviť, dodala by som, že už na jar začala cítiť niečo nepríjemné a v auguste to bolo už neznesiteľné.
Istým spôsobom to predsa len je myslené ako „neuhryzneš ruku, ktorá ťa kŕmi“. To bolo jemne naznačené v post scripte. Naďalej sa jej pravidelne zjavuje (alebo presnejšie, hrdinka má možnosť netvora počuť) - z toho vyplýva, že ju nechal nažive. Predtým nemal problém zmasakrovať muža a priniesť jej ho ako odmenu za kŕmenie - keby chcel, dávno zabije aj ju. Namiesto toho, aby ju zabil, ju však prenasleduje ako káčatko svoju mamičku :D To, že ona je z jeho "vďačnosti" na prášky, je už o inom :D (úprimne, kto by nebol :DDD)
04.03.2020