Diskusia 2/2: Ptolemaios XR4003 - Plavba proti osudu

xius
To bola teda jazda! :) Z hrdinovych slov som vnimal jeho utahanost, unavu a nechut, a ani raz si to nepovedal priamo, myslim. Maucta! Citaty boli pekne, ale ako tu uz zaznelo - skor ich vobec netrebalo. S vlastnym textom si to uhral viac nez dobre, nepotrebujes si pomahat s atmosferou.
Ta prva rovina, ktoru spomina Yaya chyba. To by bola desiatka ako hrom, keby si tam dokazal voperovat nejaky konkretnejsi dej! Ale dokazal si aj tak podstrcit riadnu davku detailov. Aj skrz poznamky a komentare hrdinu. Vid ako si opisal stratu Muska - nepriamo a este si aj oddelil tu akciu a komentar, kto vlastne prezil, eeej! :) Ono to celkom carovne podporuje fantaziu citatela, tie drobnosti mi proste vyskakuju v hlave, lebo sa ti dari mi podat taku akuratnu davku informacii.
Hanbim sa a neprestavam, ale koniec som nepochopil (mimo zacyklenia v nejakej forme casovej slucky, co ale uplne nesedi a vravis, ze to tak nie je) napriek napovede a nahodnym zachytnym bodom v chate. :( Mam pocit, ze by to chcelo o cosi viac naznakov a pomocok citatelovi. Nie vela, len popostrcit, ale zato odhodlane. Zatial budem dumat.
14.01.2021

Tomáš Staviteľ
Veľká vďaka všetkým z vás :) Z vlastnej skúsenosti viem, aký je čas vzácny, preto si veľmi vážim všetkých, čo ste si tu našli čas a zanechali mi komentár :) Pomáhate mi zlepšovať moju tvorbu a to je pre mňa nad zlato. Ak by som mal na každého z vás reagovať, tak pri mojom zlozvyku rozpisovať sa, by ste tu našli asi ďalšiu poviedku :D Preto to len zhrniem slovami: Súhlasím s vami a ďakujem! :)
Najviac ma asi mrzí ten záver, ktorý som zjavne mal napísať inak, aby pointa vyznela jasnejšie. Viem, že tým už nič nezachránim, ale nechám tu menšie dovysvetlenie pre tých, ktorých to zaujíma: Neznámy argonaut, ktorého protagonista stretáva počas búrky na toxickej planéte, a vidí, ako sa pred ním zabije (zložením prilby) je vlastne on sám (z budúcnosti). Táto udalosť ho ovplyvnila zásadným spôsobom - hlavne počas toho, ako sa chce zabiť a práve táto spomienka je zlomová, aby miesto toho radšej zmenil svoj život (ale ten prázdny pohľad a BLEDÉ OČI, ktorý mu uviazol ako traumatizujúca spomienka, spomínam veľa krát). V záhadnej hmlovine Ytivitaler (relativitY odzadu) nájde spôsob, akým cestovať v čase. V závere sa vlastne stáva tým neznámym argonautom a ukončuje svoj život pred sebou samým (vidím sa prichádzať). Myslel som, že to prirodzene vyplynie z textu (je pre mňa dosť zaujimavé, že sú čitatelia, u ktorých to zafungovalo, ale je veľa takých, u ktorých nie). Veľkou indíciou je práve to, že protagonista si uvedomuje "kam jeho posledné kroky povedú", keď si pri pohľade do zrkadla začne všímať svoju stareckú tvár a hlavne to, ako starnutie vzalo FARBU jeho (kedysi zeleným, teraz už BLEDÝM) očiam. V podstate v tom zrkadle spozná práve toho "neznámeho" a dôjde mu, že to bol on sám. A to je práve hlavnou pointou, keďže celá poviedka je vlastne taká deterministická úvaha. Postava, ktorá je maximálne determinovaná/predurčená (vyrobená v skúmavke, jasne definované poslanie, jasne navrhnutá cesta) samú seba predeterminuje a tým sa vlastne oslobodí. Aj napriek ilúzie, že si teraz môže robiť čo chce, ale je v podstate stále spútaný vlastným osudom (jasne daný cieľ) - zostarnúť, cestovať v čase a "oslobodiť sa". Preto sa to tiež volá "plavba proti osudu", pretože celé je to vlastne o determinizme :)
K tej filozofii - áno, mal som ubrať :) Ako bývalý študent fil. som k tomuto trošku necitlivý, tak som to asi neodhadol :) Protagonistu som si predstavoval ako opusteného intelektuála, všetky tieto veci to mali pomôcť dotvoriť. Už v úvode ho opisujem ako človeka (klona, keďže vlastne bol vyrobený), ktorý má veľkú túžbu bo poznaní. A to nielen čo sa týka vesmírneho skúmania, ale aj filozofických úvah. Tvorcovia ho vytvorili ako "geniálnu bytosť", nahrali mu rôzne znalosti filozofie, histórie, či hudby! Preto tak rád používal citáty, preto tá vážna hudba, lebo to bol vlastne taký filozof vo vesmíre :)
Každopádne, ako som už písal, vo veľa veciach s vami úplne súhlasím a ďakujem za spätnú väzbu. Určite by som teraz spravil veľa vecí inak :)
15.01.2021

xius
Takze predsa! Mna v uvahe, ze stretol sameho seba zmiatol tvoj komentar "záver sa nenapájal na úvod", ale tam hovoris o skladbe textu...! Potom som to cele pochopil vlastne spravne, woo. :) Len mi uplne usla ta cast ako sa sam so sebou stretol. Nazov hmloviny odzadu ma uplne minul a aj po vysvetleni, som premyslal: No relaitivtY a co s tym? :) Ak teda niekde chcelo pritlacit a rozhodit viac indicii, povedal by som, ze tam.
Myslienka, ze sam seba oslobodil a potom to musel urobit znova, aby sam seba oslobodil je ale paradna!
15.01.2021

Tomáš Staviteľ
Xius - tá časť (kde stretáva sám seba) sa začína výrokom „Nie je to ten najsilnejší, kto prežije...", prvý odstavec sa končí vetou "Zomiera pri snahe zachrániť sa.", čo je posledná veta poviedky. Dokonca je pri opise "neznámeho" aj spomenuté - "Mám tak trochu pocit, akoby som sa díval do zrkadla."
A ešte taká malá zaujímavosť - Všetky výroky a hudobné skladby som veľmi dlho a dôsledne vyberal, aby čo najviac odzrkadľovali časť textu, v ktorom sa nachádzajú. Vedel som, že bežný čitateľ nebude vedieť o čom je Verdiho Nabucco, čo píše Schopenhauer v kontexte samovraždy, alebo prečo tam je to nihilistické "nič", ale nejak som veril, že ak si to náhodou nájde svojho čitateľa, ktorý má tieto veci rád (ako ja), tak to docení :) Zvláštne vidieť, že mnohým z vás to pripadalo zbytočné, alebo až na obtiaž... donútili ste ma o tom riadne zauvažovať a možno nabudúce aspoň ubrať :)
15.01.2021

xius
Myslim, ze tade cesta vedie, ak sa toho niche budes drzat. Mas na to predpoklady a casom by si ziskal citatelov, ktori v tom maju vacsi rozhlad alebo nadsenie si to dohladat. Takto ta citala nahodna vzorka fantasticky pozitivnych.
Ak ubrat, tak len velmi malo kvoli sirke tej audience, ktoru tu zatial mas. Ak pridat, tak len kusok, povedat mozno jednu-dve veci neskryto. A si na desiatkach, celkom urcite. :)
15.01.2021