Goran
Veľmi si ma prekvapil, a v dobrom. To, že máš niečo v sebe, a podobné vnímanie sveta, podobné uchopovanie zmyslami (aj ľudským vnútrom), podobný a predsa iný zmysel pre krásu, tajuplnosť, obraznosť, lyriku ako ja, to mi bolo jasné už od prvej poviedky. Ale nečakal som, že už tak skoro vytvoríš takýto pozoruhodný prozaický útvar (pripomína mi to post modernu a niektoré súčasné umelecké prózy). Žiarovka bola síce roztomilá, ale už len o máločo viac než roztomilá, Príbeh prvý mal náboj, bol zvláštny, nevšedný, ale akoby neúplný a nie celkom zvládnutý, cítil som tam nadšenie a snahu, ale nebolo to "dokonané". No toto je skvelé. Poviedka s minimom pohybu (myslím tým dejovú dynamiku), pračudesne, ale fascinujúco sa vznášajúca akoby v nejakom priestore mimo časopriestor, mimo bežný rámec ľudského života, skúseností a prežívania, maximálne odťažitá, skoro až abstraktná, a pritom tak veľmi konkrétna a citovo zainteresovaná. Prenádherne a skutočne invenčne napísané dielko. Obsahovo nič prelomové, ale o to tu nejde. A pritom by som nepovedal, že ide o víťazstvo formy and obsahom, lebo všetko je tu na svojom mieste. Mám ale jednu veľkú výhradu, ktorá však nie je literárna... Vieš, vôbec tu nejde predsa o fantastiku... Nie je to žánrová próza. To Ti nijako nemienim brániť v tvorivých rozletoch, len neviem či sa na túto stránku takýto druh literatúry hodí.
No ja sa nesťažujem, poskytol si mi nefalšovaný a pôsobivý zážitok.
01.07.2021
