Tomáš Staviteľ
Samostatne ešte k tej priamej reči. To, akým spôsobom hovorili je úplne v poriadku a nevidím to pre čitateľa ako nejaký mínus. Dávaj si pritom ale pozor, lebo ak by šlo o cudziu reč, potom by sa dalo uvažovať o aspekte, ktorý spomína Zlodejisnov - kto je rozprávač a či tej reči rozumie. Ty ale, predpokladám, máš v rámci svojho sveta nejaký "common language", ktorým rozprávajú a je ním zároveň aj napísaná poviedka. Reč morgarov je jeho zjednodušením, ako si už v komentári vysvetlil. To všetko mi došlo. Problém pre mňa je ale to, že aj primitívne reči, nárečia atď., majú svoje pravidlá. Tvoj jazyk je ale miestami čistá anarchia, možno aj preto sa tak ťažko číta. Môžeš to tak samozrejme nechať a nič sa nedeje, ale odporučil by som ti dať mu nejakú štruktúru. Uvediem príklad - niekde slovesá časuješ, ohýbaš, niekde zase nie. To, že občas použiješ neurčitok a trošku skomolíš vetu mi príde také... lacné. Máš určite aj na viac. Je jeden taký veľmi jednoduchý trik na primitívne nárečie, ktorý by som ti odporučil:
Napíš najprv všetky vety v spisovnej slovenčine. Potom daj všetky slovesá do infinitívu a podstatné mená do nominatívu (s tými podstatnými menami ale opatrne, slovenčina je v tomto nepriateľ, ja osobne radšej skloňujem). Následne vytvor pravidlá. Napríklad sa mi páči, ako postavy o sebe rozprávajú v tretej osobe. U teba sa mi tiež páči, že pred prídavnými menami nepoužívaš sloveso byť („Náčelník Tur starý a slabý.). Ak už začneš skloňovať, alebo časovať, spýtaj sa prečo práve tu, a ak si také pravidlo stanovíš, tak sa ho aj drž. Premysli si, ako vytvoriť minulý/budúci čas a či je to vôbec potrebné. Ak nečasuješ slovesá, nepoužívaj na to rôzne tvary "byť/bude/bol", možno skús byť kreatívnejší. Alebo sa na to vykašli a spýtaj sa, či to čitateľ pochopí aj bez toho - podľa mňa často áno. Jednoducho tomu daj formu a štruktúru. Aj keď sú Morgari hlúpi a zaostalí, jazyk je veľmi funkčný fenomén, ktorý sa tvaruje a vyvíja. Vždy mal svoje pravidlá a výnimky :).
Čiže vyzeralo by to možno nejako takto:
„Náčelník Tur starý a slabý. Robiť zlé rozhodnutia. Kmeň slabnúť. Viac a viac bezrohých v jeho kmeni. Náčelník určiť ohnisko kmeňa slepá bezrohá žena.“
„Bezrohý nemôcť byť náčelník! Tur urážať chán Gorak!“
„Varik mladý a silný. Varik byť/stať nový náčelník kmeňa!“ (budúci čas plynie z významu)
Niečo komplikovanejšie:
„Volám sa Samo. Čo si dokážem spomenúť, som členom Turovho kmeňa.“
Myslím si, že aj Samo by začal rozprávať ako ostatní. Tým pádom aj jeho repliky by som prepísal tak, aby rozprával rovnakou primitívnou rečou. Čiže možno:
„Volať ma Samo. Čo myseľ pamätať, byť členom Turovho kmeňa.“
Veľká výhoda takejto primitívnej reči s pevnou štruktúrou je napríklad aj to, že čitateľ si na ňu zvykne a prestane mu robiť problém. Keď z toho spravíš ale čistú anarchiu, potom aj čitateľovi sa v tom môže ťažšie orientovať a byť to takým tŕňom v oku :).
Ber to všetko len ako návrhy :). Ako som už napísal vyššie, môžeš to tak nechať a nič sa nedeje. Skôr som sa len chcel podeliť o uhol pohľadu, keďže tých rečí som si tiež pár navymýšľal :)
11.07.2021
