Goran
Aj keď je to ťažké klišé, tak predsa len zaujme to spojenie (bývalého) svätého muža - paladina a ultra drsného namachrovaného desperáta (aj keď miestami to už bolo trochu prehnané - niekedy tie jeho hlášky fungovali, inokedy vôbec nie) ma potešilo. Vrchol poviedky (ono, ťažko to ale nazvať poviedkou, je to prozaické rozprávanie) bol moment, keď Deren zahrešil.
Chce to ale naozaj trochu viac profesionality - aspoň zaujímavú anotáciu, aspoň číslovanie týchto epizód: koľko toho čitateľa čaká? A dočká sa vôbec, ako sa pýtal kolega vyššie?
Mám pri tomto texte dva problémy. 1. Zas je to triviálne vygenerované videoherné dobrodružstvo. Týpek ide a ide a do toho dorúbe nejakú potvoru? uf... ja naozaj od literatúry čakám viac. A ak mi je ponúknuté úplne jednoduché a priamočiare rozprávanie, potom aspoň požadujem, prepožičiam si Tellriho slovník, aby bolo kurevsky dobre napísané. A to nie je. Najväčšou slabinou je práve ten boj. Nemalo by to byť práve najsilnejšou stránkou Tvojej prózy? Ten boj jednoducho nie je opísaný tak, aby ma zaujal, vtiahol, pohltil. Vety ako: "Tellri bojoval ako stelesnený zázrak. Tellri dokončil porciovanie nepriateľa skrátením jeho tela o hlavu." Nuž ja neviem, mne to príde skôr vtipné.
2. Na záver ešte musím spomenúť spôsob, akým sa hlavný hrdina vyberie na cesty: "Choď do sveta a možno nájdeš spôsob ako napraviť túto krivdu." Ak by si písal báj, rozprávku, niečo s takým zafarbením, v poriadku, ale to, ako sa začala hrdinova cesta (v atkejto próze), to mi skrátka pripomína text Ako sa vybralo vajce na vandrovku.
07.08.2021