Goran
Dve gwiazdičky. Jedna za írečitú slovenčinu a roztomilé výrazy, s ktorými sa v modernej dobe človek len tak ľahko nestretne. Druhá za pitoresknú atmosféru slovenského vidieka.
Inak je to slabučké. Naozaj skôr taká akoby črta, nie poviedka. Čo si to pre nás vlastne pripravil? Jedna babka príde na cintor a skončí v močiari. A? Kde je pointa? Aha, náznak niečoho je v úplnom závere. Ale to asi najlepšie vystihla kratučká anotácia. A všetko aj prezradila. Stačí si prečítať toto staré ľudové múdro, toto príslovie, a čitateľovi dá viac ako celá črta. Ináč tam boli naznačenia zaujímavých reálií, celkom pozoruhodný kolorit, ale všetko ostalo nevyužité.
Ďalej mi to veľmi vadilo z etického a mravného hľadiska. Je ľahké robiť si žarty zo slovenskej dediny, svojím spôsobom si to prostredie priam pýta. Nie je to ale, žiaľ, ani nič objavné. Je však úplne nízke robiť si žarty z jednoduchých ľudí, z takého toho človeka-milión, zo všedného života a utrpení, čo prináša. Navyše takýmto navýsosť nevhodným spôsobom. To nie je nadsádzka, to je vyvyšovanie sa a ponižovanie druhého. To je trápny prvoplánový cynizmus, nie irónia ani sarkazmus. To nie je humor, ktorý má potešiť, poučiť, prebudiť či jednoducho len zabaviť, to je iba zhadzovanie. Okrem toho, niet tam kúska, ktorý by naozaj vedel vyvolať smiech či vykúzliť úsmev. Je to názorovo vlastne satanizmus. Je to cool? Kdeže. Azda nemáš 17 rokov.
"Tetka Lajčiakovie konečne dočítala uchytaný príbeh o Jóbovi, ťažko skúšanom veriacom, a pritisla si Písmo na prsia v záchvate empatie. Trikrát potratila, vždy skrz brutálne spôsoby nebožtíka manžela. A predsa verila, že skúšaná raz aj s ním prekročí brány Kráľovstva nebeského. Je to môj osud, opakovala si."
Táto citácia neukazuje autorov nadhľad a briskný humor, ktorým by vedel poukázať na obmedzenosť ľudovej pobožnosti a tvrdé podmienky reálneho života, čo sa s nikým nemazná, ale jeho úbohý postoj. Prezieravý, pohrdlivý, odsudkový úškrn.
Ale aj keď si toto odmyslíme, sústredím sa čisto len na text, tak je to literárne slabé.
22.09.2021