Arcey
Poviedka bola písaná veľmi jednoduchým, očividne nevypísaným štýlom, autor/ka chcel navodiť pocit tajomna, strachu a hororu, ale ani trochu som sa nebál. Žiadny pocit. Pôsobilo to veľmi chaoticky, niektoré pasáže by som doporučil si po sebe opätovne prejsť, niekde chýbali slová, niekde sa postava len tak objavila, hoci pred tým nebola za dverami a bum, už pozerala film. Takých nevysvetliteľných vecí je tam viac. Úprimne, pre mňa poviedka mala adekvátnu dĺžku, ale je očividné, že to bola iba prvoplánová myšlienka bez doladenia detailov. Štylizácia textu a skladanie viet sa tiež dá zlepšiť, neboj sa písať aj zložitejšie vety, tieto mi prišli veľmi jednoduché a ak to bol zámer, aby poviedka bola svižnejšia, tak to nevyšlo. Údernejší text sa dá dosiahnuť aj inými prostriedkami. A čo sa tyká výberu a tvaru slov raz mi jeden známy editor poradil, aby som nepoužíval slová ako bežiac, nevediac, svietac a podobne. Znie to zle, treba nájsť vhodnejší ekvivalent, alebo inak celú vetu preformulovať. Ja byť na mieste autora, tak si dám od tejto poviedky pauzu pár týždňov a potom skúsil ju prerobiť. Hlavne písať ďalej.
26.09.2022