Diskusia 1/1: Vstať z popola

Podporte scifi.sk

Diskusia

Veles
Zase začínam s komentovaním :D Dobrá prvá poviedka, páčila sa mi. Príbeh bol zaujímavý, aj keď osobne som tipoval iný koniec, ale to je v podstate jedno, tento je lepší. Čo sa gramatiky týka nemám ani čo asi vytknúť, až na to, akým štýlom si sa rozhodol označiť priamu reč. Je to zaujímavé, a dá sa to aj tak, ale ja som asi zástanca klasických úvodzoviek :D A tá tvoja umelecká reč bola dosť dobrá, zapasovalo to sem.
01.11.2022
Arcey
Mám z tejto poviedky rozporuplné pocity, na jednej strane to malo dobrú atmosféru a myšlienkové pochody hlavnej postavy, na druhej strane som bol často stratený. Kde sa to odohráva? Vo vesmíre, či na planéte? A vôbec som nepochopil, že sa mu to nepodarilo, veď ho predsa zabili... Tá scéna z auly mi tiež nesadla. Poviedka celkom dobre odsýpa, ale veľa viet mi prišlo krkolomných a zbytočne dlhých. Pri tých akčnejších scénach by sa hodili úderné, krátke vety. Chýb som zopár našiel, ale nič hrozné, viac mi vadilo časté používanie príčastia. Každopádne, príbeh by si zaslúžil dlhší rozsah.
01.11.2022
Martin Chabada
Príbeh samotný - jednotlivec sa obetuje v prospech kolektívu, je starší ako samotné ľudstvo (robia to aj niektoré zvieratá).
Otvorený záver je super, aj tá filozofia okolo neho. Vadilo mi veľa patetickosti, chcelo by to trochu poľudštiť. Napríklad nejakými nadávkami. :-) Zo štylistického hľadiska by som skrátil vety a časť popisov nahradil dialógmi.
Celkovo sa mi poviedka páčila.
02.11.2022
Olex
Ahoj,
príbeh ma zaujal. Páčil sa mi nápad so Smaragdovými bytosťami. Nerozumiem koncu. Vírus je do muža vložený laboratórne, prečo teda nezahubí nepriateľov tak, ako bolo čitateľovi ozrejmené pri jeho aplikácii? Ak má na vírus nejaký vplyv i vôľa jeho nositeľa, malo by to tam byť uvedené.
02.11.2022
Goran
Ahojte, vďaka za milé slová i konštruktívnu kritiku, to si vážim. Ospravedlňujem sa, že z pôvodne veľmi aktívneho prispievateľa aj diskutéra som sa takmer celkom stiahol do úzadia (momentálne ani nepíšem, toto všetko sú trošku staršie práce, ktoré upravujem a posielam), snáď časom - a nie až tak za dlho - sa opäť do toho pustím s vervou a budem sa na stránkach sci-fi.sk objavovať viditeľnejšie.
Príbeh i záver som koncipoval tak, aby si ho mohol podľa seba dotvoriť čitateľ, položil som predovšetkým otázku, odpoveď nie je explicitne prítomná, ani smrť odpovede nedáva, sama ich nevie. Odpovedať musí každý sám za seba, v smrti si napokon len TY sám. Ale nie je to tak, že ani autor netušil, čo vlastne chce, ba ani to nemienim zahovoriť tým, že je to ako symbolistická lyrická báseň, ktorú si musí každý dešifrovať subjektívne pre seba a podľa seba. Samozrejme, že som mal v hlave jasné riešenie konfliktu, konečné rozuzlenie. Informácie v texte aj sú prítomné, ale niečo je len letmo zmienené, dačo iné naznačené, viem, čitateľovi to neuľahčujem, takže to môže niekomu pripadať menej zrozumiteľné. Ospravedlňujem sa za doslovný výklad (varujem tých, čo ešte príbeh nečítali pred vyzradením záveru).
Hlavný hrdina sa z ideových aj altruistických dôvodov rozhodne pre sebaobetu. Potlačí pud sebazáchovy a pomôže mu v tom ako aj jeho naturel, tak i ideológia ktorej verí a mýtus/archetyp s ktorým sa stotožňuje. Všetci sme však len ľudia, tvárou v tvár smrti zakolíše aj ten najstatočnejší, najmä ak má niekoho, koho miluje a kto zas miluje jeho ("Moja žena, deti na ďalekej Terre". - Zemi - "Za výhonok ľudstva snažiaci sa uchytiť na divokej a nepriateľskej planéte." (áno, príbeh sa odohráva kdesi ďaleko počas kolonizácie vesmíru na nepomenovanej planéte)). Vo chvíli absolútneho konca a bezprostredného zániku sa môže stať i dovtedy nemysliteľné: prehodnocovanie vlastných motívov, pochybnosti, spytovanie svedomia, zmena názorov, dokonca bezprostredný, okamžitý prerod, najmä ak nie je bezcharakterným človekom.
Po tom, čo sa prebudí, metaforicky znovuzrodí, zisťuje, že žije - Smaragy ho nezabili práve pre jeho pokánie - darovali mu život. Teda nielenže ho neusmrtili, aj ho vyliečili z nákazy a samotný vírus sa v pôsobení na ich organizmus ukázal ako neúčinný, respektíve, tak hypotetizuje sám hrdina, Smaragy majú netušené schopnosti (liečenia) a pýta sa, aká je vlastne podstata, a aké sú možnosti týchto bytostí, ktorých sa ani poriadne neunúvali spoznať, namiesto toho rovno začali pľundrovať krajinu a viesť s nimi vojnu...
Katarzia je však pre hrdinu dvojnásobne trpká, pretože tak či tak nemôže sám, bez pomoci, na planéte dlho prežiť. Jeho druhý život tak bude mať len krátke trvanie, navyše si uvedomuje, že zlyhal, že de facto zradil svojich ľudí. Napokon ani nezachránil kolonistov, a ani sám seba.
Ale azda to predsa len zbytočné nebolo, pretože mal možnosť skutočne spoznať hĺbku svojho charakteru a to, čo sa raz stalo, čo spravil, kam až siahol a čo tam našiel - to sa neodstane, to mu už nikto nevezme. Ako to v iniciačných príbehoch býva, musel prejsť zdanlivou, alegorickou smrťou, aby objavil svoj potenciál, aby sa stal skutočným Človekom (a to môžeme len cez priznanie si chýb, cez zostup do hĺbok vlastného vnútra, cez prerod). Vedomý si toho, čo musí nastať, pripravuje sa v závere na, už neodvratnú, fyzickú smrť. Príbeh sa končí tam, kde sa začal, ale vlastne nemá koniec, tak ako naznačuje legenda o fénixovi. Pretože smrť nie je koncom, ale prechodom, taká je aj podstata viery toho človeka (možno i ľudí budúcnosti všeobecne). Takže aj keď je ťažké prijať materiálny koniec, nie je sa vlastne čoho báť, smrť je bránou, je transformáciou. Život je ako bájny fénix povstávajúci z popola. Je v neustálej premene, stále akoby zaniká, ale nikdy nezanikne celkom, jeho predpokladom je totiž on sám - život dáva život životu - zaisťuje si tak nekonečnosť. A či už je to myslené ako doslovná vierouka alebo hoc len ako podobenstvo, nebolo to zbytočné. Napokon zomiera ako dobrý človek.
Ďakujem. A prajem vám veľa zábavy i napätia v tomto kole poviedok a tiež veľa osobných tvorivých úspechov.
02.11.2022
Veles
Goran, normálne mi chýbali tieto tvoje siahodlé komentáre :D Aj som si myslel že ho vyliečili a darovali mu "nový" život. Pekne vysvetlené.
02.11.2022
Ray Janonoff
Mne sa to páčilo, výnimočne celé, ak si spomínam na Goranove poviedky. Spojenie pátosu obety za všetkých s opevneniami prvej svetovej (kde život nemá zmysel) a malým, zato rozhodujúcim zaváhaním, pretože každá živá bytosť chce žiť... veľmi dobre. Možno trochu viac blata, alebo prízemne mysliaci spoločník, ktorý tiež musí zomrieť, hoci sa neprihlásil - to by asi urobilo kontrast, ale to len premýšľam.
Na margo opevnení - ak nepriateľa zastavuje akákoľvek neživá hmota, načo práve ježky a dračie zuby? Znejú lepšie, ale viac by fungovala železobetónová stena, najlepšie niekoľkometrová a niekoľkonásobná, nie? Len detail:)
Spomeniem neúvodzovky, keďže sme ich riešili nedávno pri nesúťažnej poviedke - tuto majú pekne prehľadnú formu, absolútne nevadia.
03.11.2022
ama_rilla
Tvoja poviedka v tomto kole sa mi páčila o dosť viac než tá v minulom. Páči sa mi, ako je príbeh zarámcovaný dvoma podobnými obrazmi na začiatku aj na konci. Trochu mi vadí, že sa veľa informácií dozvedáme len z prerozprávania, opisu. Takisto by sa mi asi páčilo, keby hlavná postava trochu viac so sebou bojovala. Ale inak to bola dobrá poviedka.
05.11.2022

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.