seli
No, hm, zapôsobilo to na mňa si tak, ako tá predchádzajúca poviedka. Dej, ktorý by vlastne mal byť strhujúci, ale nie je. A je trošku nelogický a neprirodzený. Na letisku niečo na nás strašne rýchlo letí... naozaj?... zmenilo to smer, to je neuveriteľné... tak pokračujeme. na ostrove, na ktorý sa dá dostať lietadlom, niečo havaruje tak silne, že to vyvolá zemetrasenie a roztrhne ostrov napoly, ale prítomná mládež si povie, že veď na druhý deň sa tam pôjdu pozrieť, pokojne idú spať a druhý deň s urobia výlet, len keď uvidia obludu, tak jedného z nich napadne, či náhodou nemajú telefón, a dievča sa ešte čuduje, že načo sa pýta. Chlapec volá priamo nejakému generálovi, ktorý, ako sa ukáže, tam už predtým niekoho poslal, ale o civilov na ostrove sa nik nestaral (aj keď by okrem neho už aj iní vedeli o minimálne prírodnej katastrofe). Prazvláštny útek z chaty a zázračná náhodná záchrana dotyčných Atlantíďanmi, ktorí mimochodom ponúknu aj záchranu planéty pred niečím úplne iným. A ešte sú tam vety, ktorým vôbec nerozumiem, napr.: "Kim vystihol okamih prekvapenia a šikovne vzal Loy na ruky, aby po ľavej strane dvojnohého netvora zmizli za jeho chrbtom." (Okrem toho keď ten netvor bol taký rýchly, ako to, že mu zdrhli, keď sa štverali na nejaké skaly a ten chalan tú babenku navyše celý čas niesol? To ho tá skala, čo doňho hodila, vyviedla poriadne z miery.) Takže zhrniem (aj s predchádzajúcou poviedkou): nápady máš, ale píšeš tak jednoducho a sem-tam dosť nezmyselne. Veľa čítania a veľa písania by tomu mohlo pomôcť, nedaj sa odradiť.
21.11.2007
