kAnYs
Napisat poviedku neznamena otvorit protizaplavove zavory svojho mozgu a cez pero vyliat hektolitre myslienok tak ako sa ti zenu hlavou. Prave naopak. Myslienky sa vylievaju do nametu, nie do hotoveho diela. S poviedkou sa treba hrat. Ako sochar s hrudou kamena, alebo dieta s plastelinou. Formovat, upravovat, nasledne studovat a posudzovat. Klast vetu za vetou, opatrne a s rozmyslom, tak aby zneli prirodzene a pritom putavo, zaroven ale aby davali zmysel. Hovorim. Precitaj si nejaku knihu. Pokial mozno, nie Twilight. Ani Eragon. Ak mas rada fantasy, skus Hobbita od Tolkiena, je lahsi na citanie ako Pan Prstenov. Ak mas rada scifi (unos mimozemstanov by tomu nasvedcoval) skus nieco od: Dicka, Asimova, Adamsa, Herberta, Heinleina, Simmonsa. Na uderne poviedky by asi bol najlepsi Dick, ale tento nazor moze byt silne ovplyvneny mojou oblubou tohto autora.
20.09.2010