jurinko
Hm, co ja viem. Neurazilo, ale ze by to nadchlo sa tiez neda povedat. Zistujem, ze mi zacina vadit Marvelovske univerzum, zda sa mi to, ako ked sa deti hraju na pieskovisku ("ale ja som neznicitelny" "a ja mam taku strelu, ktora dokaze znicit prave vsetkych neznicitelnych" "ale ja mam este stit, ktory sa neda prestrelit" "ale ja mam magneticke lano a ten stit ti zoberiem" "ale... " "ale... " - ked som bol decko, hrali sme sa tak s tatkom, volali sme to "dobiezdana" :-) ). Nefunguje ani zakladna logika, jednoducho je treba prijat tvrdenia autorov, ze veci su tak, ako su. Vypnut mozog, pohodlne sa opriet a oddychnut si po celom dni plnom tvrdej reality. A sak tuto ulohu to splnilo, tak co pindam ;-)
09.06.2011