Kei
aaargh! milý autor, mám chuť *niekomu* ublížiť (aspoň obrazne). Takto mi to pokaziť! Na pointe a na kostre by sa dala postaviť skvelá poviedka, ale je to nezvládnuté.
Vždy, keď začne poviedka počasím, hostincom a postavou v čiernom, začínam sa chytať za hlavu. Totálne klišoidný úvod. Navyše, začiatok je písaný štýlom "krok-za-krokom" čo sa stalo. Ako v návode. Takto sa atmosféra stavať nedá. Do polky je to ako ON prišiel objednal, pil, jedol - nuda. Pri vete "Obávaj sa dňa," ma to konečne začalo zaujímať. Ale vo chvíli, kde ON vyšiel z krčmy a nikto sa nehol. Tak s kým nakoniec bojoval? O čo šlo?
Napriek tomu som to hodnotila vyššie ako zvyknem, lebo nápad sa mi páči a viem si predstaviť XY spôsobov ako by sa to dalo využiť. Škoda, že väčšina autorov hneď pchá všetko do krčmy a do lejaka.
11.05.2013