Diskusia 1/3: Radosť zo strachu alebo Prečo mám rád horor?

Stano Lacko
Sranda je ta, ze vela ludi ma rado horor, ale proste nepatria do skupiny ludi fandomoveho typu. Mnohi moji znami ho proste miluju a dokonca nim ziju a snazia sa vam vysvetlit vsetky veci nejakou nadprirodzenou silou, proste hororom. Ale na con ich nedostanes, lebo to, ze nim ziju este neznamena, ze sa s tym aj chcu chvalit, nedajboze by ich niekto videl v obkopeni inych fanusikov hororu. Ved to sa nerobi. Inak Kruh rulez!
24.08.2013

Juraj Búry
Fakt? To som nevedel. :) A hej kruh je bezva ale moj obľúbený je Izba 1408 a potom V zajatí šialenstva.
24.08.2013

Culter
Pekný článok. Mám kamoša, ktorý nič iné nepozerá. Celkom slušne som ho zásoboval... :) Keď som s poloviškou pozeral Braindead, bola zábavná, keď ju naplo... :) TO nie je nakrútené zle, ale keďže kniha je klenot (podľa mňa :)) tak som asi očakával až príliš. Celkom slušne som sa bál pri Sirotinci a keď si spätne prehrávam pocity, silný (podľa mňa hororový) zážitok u mňa vyvolal Faunov labyrint. Inak súhlasím, pri Kingovi naozaj veľmi pekne zregeneroval môj nervový systém. (Spomínam si - Štyri po pol noci, to bola sila.)
24.08.2013

Kr4b
Článok super, hlavne druhá polka. Teraz ma tak napadá, že si najlepšie pamätám diela, tkoré vo mne niečo zanechali - buď dojem, alebo emóciu, preto si napríklad pamätám silne profesionálneho Zaklínača (knihu) alebo Bielu tmu (poviedku z CF). Ale určite viem, že ma obe vtiahli buď tým, že som z nich cítil atmosféru, alebo tým, že som z nich bol v úžase. Obomi naraz ma vtiahol napríklad Saw 1, to bol skvelý film, pointa, všetko jak má byť - ten typ hororu, na ktorý človek nezabudne, škoda, podľa mňa pokračovania pokašľali sériu. A srdce mi zamŕzalo aj pri takom Stalkerovi, Metre a samozrejme pri Faunovom labyrinte, o atmosfére má čo naučiť každého umelca bez ohľadu na zameranie. Ja, aby som pravdu povedal, oficiálne horory nemám moc v láske, ale sú tam aj filmy (aj hry a knihy), ktoré je povinnosť poznať, nie Paranormal aktivity, čo prestane baviť po štvrť hodine, alebo Grave encounters.
24.08.2013

Juraj Búry
Ja som počul, že pri Faunovom labyrinte (hlavne pri scéne s Požierčom detí) bol nervózny aj sám Stephen King.
25.08.2013

Adhara
Mám rada horory, no sama neviem, prečo. V našej rodine boli tak trochu tradíciou, hororové príbehy sme čítali a pozerávali odjakživa. Okrem určitého vpyvu výchovy by som dôvod hľadala asi aj v tom, že horor vie poskytnúť silný zážitok bez veľkého množstva kecov. Keď človek uvidí ducha, zľakne sa. Je to prirodzená, ľahko predstaviteľná, silná reakcia, ktorá nepotrebuje rýpanie sa v komplikovaných príčinách a zložitých duševných pochodoch. :-)
25.08.2013

jurinko
Nesuhlasim s tym, ze vsetci sa radi boja. Ani s tym, ze kto nezazil, nepochopi a kto nechce zazit, nechce ani chapat. Ja som strach zazil x krat a vzdy ma to namiesto naslednej ocisty iba nasralo. Pod vplyvom adrenalinu ludia robia chyby, preto sa vsetky vycviky niekoho, kto chyby pod adrenalinom robit nesmie, zameriavaju na svalovu pamat a na nahradenie (castokrat) chybnej pudovej reakcie spravnou rozumovou reakciou, vykonanou tak rychlo, az vyzera, ako pudova. Neznasam strach, nie je v nom ani logika, ani kontrola nad tym, co sa deje. Neznasam, ked zo mna niekto robi blbca a neznasam, ked mnou niekto manipuluje. Rovnako, ako neznasam prvoplanove dojaky (to neznamena, ze ma skutocny pribeh nevie dojat), ktore ma chcu prinutit plakat, neznasam ani prvoplanove bijaky, ktore ma chcu prinutit prezivat strach. Mam rad kontrolu nad mojim svetom a ked ju stratim, hladam priciny a sposob, ako..
25.08.2013

jurinko
[pokr.] ju v buducnosti v obdobnej situacii nestratit. Strach nevnimam pozitivne, rovnako ako nevnimam pozitivne stratu kontroly pri nahromadenej agresivite (evolucne ten isty mechanizmus, naval adrenalinu sposobi reakciu typu utok/utek). Ked sa niekto necha vytocit, az nevie, co robi, je to pre mna znamkou slabosti, rovnako, ako ked niekto v panike uteka zachranit iba seba a neobzera sa na nikoho a na nic. Chcem mat svoje emocie pod kontrolou, nie nechat sa nimi zmietat ako lod v burke. Citim sa potom ako nesvojpravny, akoby som nekonal ja, ale nejake chemikalie v mojom mozgu. Podla mna je clovek viac, nez len pudy a chemikalie v jeho mozgu a mal by sa o to, byt niecim viac, aj usilovat. Za hlavnu hybnu silu ludstva povazujem zvedavost a za hlavny dovod, preco sa ja osobne citim byt zivy, povazujem lasku, radost zo zivota a veselost. Ale ak sa niekto rad boji, je to na nom, urcite si...
25.08.2013

jurinko
[pokr.] o nom nemyslim, ze je sialenec. Proti gustu ziaden disputat, akurat ja toto gusto az tak nezdielam. A to ma pritom adrenalinove veci typu rychla jazda na lyziach a pod. dost bavia, pretoze mam prave radost z toho, ak ten naval adrenalinu dokazem ukocirovat a nenecham sa nim ovladnut ;-) Ale neviem, ci je rovnaky typ adrenalinu strach v nocnom lese (z pohladu bojaceho sa nekontrolovane podmienky a neistota) a jazda na lyziach (mam svoje schopnosti a limity, viem s nimi pracovat a ja kontrolujem vsetko, od rychlosti akou idem az po volbu stopy). Pri tom druhom sa nebojim, viem to ovladat. Pri tom prvom sa bojim a prave to ma na tom stve. Ziadna katarzia, ziadne pozitiva. Iba nasratost zo straty kontroly :-)
25.08.2013

Juraj Búry
Páni jurinko...to je..to je...nuž aj si rataš kolkokrat si si prešiel kefkou po zuboch? inak nepochopil si: strach je dobrý, pokial je simulovaný a pod vplyvom estetického zázitku. samozrejme ze keby vypukla vojna netesil by som sa (mozno..ale z ineho dovodu). Kontrola je fajn ale neznasam ked je vsade. kde je potom priestor na spontánnost, prekvapenia, emocné vzplanutia a podobne? kde je to povestne korenie zivota? zivot v kontrole musí byt..hrozná nuda. alebo nie nuda. stereotyp. neznasam ho. doprajem si ho tak zhruba raz za tri mesiace aby som mal cas upratat si v zivote ale keby som mal v nom trvalo fungovat a vsetko kontrolovat... zosalel by som a vystrelil by som si mozog z hlavy. bez srandy.
25.08.2013