Alexander Schneider
Aj keď sa jedná skôr o úvahu ako poviedku, je pôvodná idea autora nie zlá. Pohľad na ľudí z trochu iného uhla (v tomto prípade z pohľadu mimozemšťana) tu nie je každý deň, žiaľ, mnohí iní ho zvládli oveľa lepšie (odporúčam hviezdny denník 8. cesty Ijona Tichého z Futurologického kongresu od S. Lema). Čo totiž taká neľahká úloha od autora vyžaduje, je vzdanie sa byť ľudským. V tomto prípade ale text len tak prekypuje všeobecnými moralizmami (chamtivosť, tvrdohlavosť a iné vlastnosti sú vyhreslené ako negatíva). Textu všeobecne chýba - čo je u úvah dosť časté - argumentačná línia, ktorá by tvorila aspoň ako-taký logický rámec. Niekoľko milých ideí (prirovnanie s rybami a oceánom či pohľad na vesmír) takto zaniká v mozaike slov. V niekoľkých prípadoch si autor dokonca sám protirečí, napr. prijatie osudovosti ako konceptu tvrdením, že inú cestu si človek aj tak nevyberie neguje vzápätí spoznaním, že vesmír, ktorý má moc zmeniť osud môžu zmeniť samotní ľudia. Rámcová štruktúra (peniaze, sex, láska, šťastie) vyznieva príliš silene. Okrem iných štylistických a gramatických chýb - ktorých je neúrekom - sa jedná o čisto deskriptívnu úvahu. Zvolanie Dokedy! na konci textu tak vyznieva ako zúfalá fraška a nie ako aktívny element, ktorým malo pôvodne byť.
11.04.2003
