Dzany
Ohľadom zakomponovaného súčasného diania - áno, prišlo to ako náhla inšpirácia a bolo to tak narýchlo (no veď ako sa to aj inak dá za hodinku, ale chápem - vyznelo to ako facka medzi oči, nečakal to nikto, vlastne ani ja) a sama som si vravela, že to už zrejme bude too much, ale keďže mi už nezostal žiaden čas nad tým dlhšie reflektovať (respektíve ani si to po sebe čítať), tak som si vravela, že to bude "buď - alebo". No a v tomto prípade to dopadlo skôr ako to "alebo". :D Podobne ako chudák Namíd, ktorému som ani nestihla vymyslieť sofistikovanejší spôsob, ako opustiť svet. A čo sa týka strácania sa v texte, takmer som sa tam stratila aj ja. Nejako si to tentokrát samé robilo, čo chcelo. Zrejme je to naozaj téma, ktorá si žiada viac než hodinku. Takže s výhradami úplne súhlasím a ďakujem za komentáre a postrehy. :) Aha a áno - rozprávačom nemal byť Namíd, ale bolo to skôr myslené ako taký ten vševedúci rozprávač, čo každému pozerá do mysle. Ale možno som sa v tej Namídovej zdržala príliš dlho. Napriek krátkemu času mi akosi stihol prirásť k srdcu. :D
29.07.2020
