V zime maky nekvitnú
Prvý odsek sa mi páčil a dokonca veľmi. Navodil dobrú atmosféru slovanskej fantasy, a to aj napriek tomu, že ma tak veľký blok textu sprvu takmer odradil od čítania. :D Záver bol trochu sklamaním, ale vôbec ma neprekvapil - skôr som také niečo očakávala, lebo bohyňa vlastne nikdy celkom nedodržala to, čo sľúbila a vždy tam boli aspoň tri "ale". Bolo to len také logické vyústenie príbehu, povedala by som. Čo sa technických záležitostí týka, vadila mi záľaha prídavných mien a čiarok navyše (najmä v prvej polovici textu). Aj keď ja zrovna nepatrím medzi ľudí, ktorí na tomto pravidle (nepoužívať prívlastky) lipnú, práve naopak, myslím si, že nejaké tie prídavné mená sú v texte potrebné a netreba ich hádzať do koša, napríklad hneď prvá veta: Dvojhlavý, jaskynný medveď mával čiernymi, chlpatými krídlami a ceril dlhé zuby na obrneného bojovníka. ma fakt skoro dorazila. :) Inak čo sa týka príbehu (aj formy) to podľa mňa bolo veľmi ukecané. Použijem ďalšie "zaručené odporúčanie" - show, don''t tell. Jednoducho celá zápletka, dej aj vysvetľovanie sa odohrá v dialógoch, navyše niekde (napr. pri rozhovore s Miladou) sa ti info opakuje. Potom z toho nejde potrebná emócia a znie to dosť komplikovane, keď postavy závažné informácie odverklíkujú, čo je škoda, lebo nápad s kliatbou a všetky rodinné väzby boli vymyslené dobre. Pripomenulo mi to trochu seriály s obmedzeným rozpočtom, kde nie je finančný priestor na flashbacky ani ďalšie lokácie, nehovoriac o kostýmoch, a tak si radšej všetko postavy len povedia ako hovoriace hlavy. Ale papier znesie hocičo, takže do budúcnosti sa určite netreba báť vysokorozpočtových poviedok. :)
14.01.2021 20:16:14