Kei
Som po celodennej práci, na nohách od piatej ráno, konečne som sa dostala ku káve a potešilo ma, že sa k nej objavila nová poviedka. Ešte viac ma potešilo, že to je veľmi príjemné fantasy s hororovými prvkami a s osvedčenou výstavbou deja. Ešte lepšie, že je to aj celistvé, teda končí prijateľným záverom a nie je to úvod z úvodu. V takýto čas mi nechýba žiadny jazykový a myšlienkový experiment plný štylistických figúr. Originalitou by som sa netrápila. ak niekoho baví tento podžáner, rád si prečíta podobné príbehy.
Za mňa nadpriemerné fajn, vysvetlím prečo:
Štýl poviedky dokresľuje osobnosť hlavnej hrdinky, je to školáčka a keďže príbeh je predstavený cez Veroniku, tak sa to hodí. Páči sa mi, že sú v texte emócie, viem si živo predstaviť, čo prežíva. Dopomohli práve tie normálne formulácie, kde postava nebola preafektovaná, neachkala a neutápala sa v metaforách a prežalostných myšlienkových pochodoch. Preto jej city boli uveriteľné, pôsobili prirodzene a vyvolali súcit. Keby keby bôľne vzlykala, nad osudom krutým, čo najmilšie jej berie, tak jej neuverím ani nos medzi očami. Možno v umeleckej próze by poviedka neuspela, ale nemám pocit, že v tomto prípade išlo o umeleckosť diela.
Aj keď som predvídala koniec, bola som zvedavá, či sa moja predpoveď naplní - to je ten pozitívny druh predvídavosti. Taký, keď predpokladáte, čo by sa mohlo stať a želáte si, aby sa to stalo. Ten negatívny by bol, keď čitateľ predpokladá vyústenie, ktoré si neželá aby sa stalo, lebo by to z textu spravilo frašku - v tomto prípade, ak by sa mamka dokonale uzdravila, stará babka jej zaželala všetko najlepšie a všetci by boli šťastní. (ble, presladený happyend)
Záver sa mi páčil :) (mimochodom, chápem, prečo niekto v tomto prípade nechal ležať mŕtvolu tam kde bola, vrah to obvykle robieva, aj keď tu je tá vražda dosť neštandardná) Čo som nepredvídala, bol strýko John, to bolo super.
Ok, chválu máme za sebou, teraz ešte pár slov, na čo dať si pozor: aj keď je priama reč písaná pomlčkami v pravidlách, v tomto žánri je zaužívanejšie používať úvodzovky, a na myšlienky jednoduché úvodzovky (len s jednou kvačkou). Hlavne keď autor používa v texte pomlčky, tak niektore vety môžu vyzerať divne :)
Pozor na slovko "nejaky" - je záludné, pretože sa rado nasáčkuje všade, kde nechceme presne rozpisovať, ale vo väčšine prípadov ho vôbec nie je treba. Aj v tomto texte by som všetky, možno až na jeden prípad škrtla. sú zbytočné, lebo tá nejakosť vyplýva z textu, tým, že predmet nie je viac upresnený. Podobných pár drobností sa ešte nájde, ale myslím, že som na dnes už popísala dosť :)
Teším sa na ďalšiu poviedku.
07.04.2021
