Goran
Nedá sa to klasifikovať ako poviedka, azda ani ako slohové rozprávanie nie. Takmer tam absentuje syžet, je to skôr taká impresia, lyrická (lyrizovaná) próza. Ale je to zle? Naozaj to ako poviedka nefunguje, no je tam náznak príbehu, ktorý sa vinie celým textom, takže sa skutočne môže až pýtať také rozvinutie do podoby regulárnej poviedky, no ak je to to, čo si chcela, ak si takýto výsledok zamýšľala, je to úplne v poriadku. Táto prózička je nádherná. Má poetické kvality, skoro by som až povedal, že sa jedná o báseň v próze veľmi miernučko rámcovanú rozprávaním. Čo tam po tom, že rozprávačstvo nedostalo priestor, že sa dej vlastne nerozvinul? Veď v próze je veľa foriem, druhov a útvarov, zďaleka nie len román-novela-poviedka. Priniesla si mi krásu a doslova potechu. Je tu prítomný ten subtílny, skoro efemérny - čarovný rozmer známy z básní; rovnaké či veľmi podobné dojmy text sprostredkúva a vyvoláva intenzívne pocity, ktoré zasahujú tie skryté vrstvy ľudskej psyché alebo azda duše...
Je to jazykovo vyspelé, estetické, umelecké, na "hony" vzdialené banálnym, ba primitívnym rádoby fantasy historkám plným klišé s pubescentnou mentalitou a intelektuálne nedostatočnými, je to úplne neporovnateľné s pseudofilozofujúcimi, mdlými, nudnými, nezvládnutými sci-fíčkami... s oboma typmi textov som sa tu stretol. Toto je iné. Chvalabohu!
07.08.2021