Goran
Ok, dobre, aj keď by som sa radšej zaoberal takou poviedkou, ktorú budem chváliť a nie haniť... vypíšem, čo je na nej zlé, čo nepôsobí dobre, čo nefunguje.
Vieš, úplne inak by som pristupoval ku skromnému, milému, a hlavne mladému autorovi. Tam by som skromne a milo radil. Pracujem s mladými a mám ich rád a treba k nim byť zhovievavý, ale, a to zas vidíš, ako si krásne človek buduje predsudky, stereotypizuje, generalizuje, paušalizuje a čo ja viem čo ešte :) - keď má niekto prezývku - alias - alter ego - Nietzscrates Seeker of Arts, očakávam, že to bude synkretický umelec, filozof (reálne si čítal Nietzscheho aj Sokrata?! áno?!), intelektuál, modernista a zároveň milovník klasiky... alebo aj, a čo je najčastejšie, násťročný, či tesne po dvadsiatke, pozér, ktorý chce byť za každú cenu, násilne, strojene, (ne)umelo cool a "artsy". Po prečítaní poviedky sa všetko potvrdzuje. A že stereotypy nefungujú ;) Totižto presne taká je tá poviedka - pseudoumelecká, kváziintelektuálna, akožeexperimentálna, "pa"postmodernistická. Milujem umenie, mám rád experimenty, neznášam štylizovanie sa a pózovanie. Všetko musí vychádzať z hĺbky ducha a duše, nie byť vystavané na okázalý efekt. Ktorý navyše nefunguje.
Máme tu hi-tech, skoro sci-fi prostredie, ktorého prípadný potenciál nie je nijako využitý, obmedzuje sa len na vágny opis, prípadné reálie teda vyšumejú totálne do stratena. Kulisy tvojho sveta nie sú ani poriadne vztýčené, a to, čo je v nich, nás necháva chladným. Máme tu postavy, o ktorých nič nevieme a nič sa o nich nedozvieme, nie sú nijako vykreslené, a to, samozrejme, nežiadam v krátkej poviedke (short story/ short short story) nejakú psychologickú drobnokresbu. Samotná firma nám tiež nie je nijako priblížená. Antagonisti i protagonisti príbehu, to sú len štatisti. A keď sme pri tom príbehu, kde je vlastne PRÍBEH? Kde je posolstvo príbehu? A... kde je jeho pointa? Čo konflikt, čo jeho zauzlenie a čo jeho rozuzlenie?
"Príbeh" je ku koncu tak zamotaný, že ho ani nik nerozpletie. On vo svojej podstate ani nedáva zmysel. Ak dáva nejaký zmysel tebe, nechal si si to pre seba. Ide napokon len o skladačku absolútne nadsadených a dovedna poprepájaných nesúrodých nápadov. V tomto kontexte isté momenty deja, ľahká erotika s fotením či rituál alá Lovecraft (zas Lovecraft?! Chudák Lovecraft! - pritom skutočne sa dá jeho mytológia použiť aj inovatívne, viď niektoré poviedky v Čiernych krídlach Cthulhu), pôsobia až groteskne. Nechcene smiešne.
Napokon, nie, ani formálna stránka textu nie je dobrá. To, že tam nie sú (alebo je veľmi málo) gramatických chýb a štylistika je ako tak v poriadku, neznamená, že forma je dobrá. Pokiaľ sa na nás chŕli priehrštie postáv, pričom so železnou pravidelnosťou je každá jedna opísaná vždy jednou vetou, tak má síce čitateľ predstavu, čo mal bodyguard, recepčná, aj trebárs hajzlaba oblečené, ale pre príbeh to je jednoducho irelevantné a čitateľa to nezaujíma (pokiaľ náhodou po večeroch neprispieva do magazínu Vogue). Štýl je tiež veľmi monotónny, nudný. Pripomína skoro až nejaký popisný scenár. On išiel tam a tam, urobil to a to, preložil hento a hento, vstúpil tými a tými dverami... uf. A čitateľa ani trochu nezaujíma, že tam je "čierna otočná stolička a oranžový konfekčný stolík".
Celkom ináč by som k textu pristupoval - rozumej: rovnaký obsah, ale podaný nežnejšími slovami - ak by za tým bola jednoducho neskúsenosť, lenže podľa mňa z neho sála megalomanská snaha zaujať za každú cenu, ohúriť, oslniť čitateľa... Aleister Crowley a katolícky katechizmus, veď isteže.
Ohromne mi to pripomína mladých "nezávislých" básnikov, ktorí v živote neprečítali jedinký verš od Ivana Kraska či Štefana Krčméryho, ale v miestnej art café vystúpia so spam poetry a súkajú zo seba verše typu: "Nad vertikálou tvojich nôh, sypem ti piesok do očí / aby som ich zožral / Je západ slnka - rodíš krvavo / Je hodina brannej výchovy - hod atómovým granátom / Reinkarnácia! Behemót!! Leviatan!!!"
Póza, sebastrednosť, prázdnota - nič.
Ak sa to ale zmení, necháš sa unášať mágiou príbehu a rozprávačstva, naozaj budeš chcieť čitateľa i potešiť i obohatiť, potom ti budem veľmi fandiť.
22.09.2021
