Goran
Ďakujem za silný zážitok a aj veľmi estetický. No jasné, že takéto niečo sa mi musí páčiť, je to ako stvorené pre mňa :) Toto na literatúre, na práce so slovom milujem - svojou krásou dokáže vzbudiť veľmi silné emócie. Pátos, sentiment, to všetko tam je a vôbec to nevadí, práve naopak, posilňuje to dojem z poviedky. Ja síce milujem romantizmus, ale z romantiky až tak nadšený nie som, no tu mi vôbec nevadila, nie, bola nádherná, práve pre tú nádheru sa mi to tak páčilo. Neviem či dosiaľ najlepšia poviedka súťaže, nechám sa prekvapiť ďalšími, ale určite najkrajšia. Konečne tu literatúra naplnila význam slova beletria, čiže krásna literatúra. Ja osobne mimoriadne oceňujem tiež poetiku textu, celá poviedka bola akoby dlhá prozaizovaná báseň. Priznám sa, že buď som hlúpy, alebo aspoň neviem dedukovať, no mňa koniec prekvapil a dojem sa len zvýšil. Aj v smútku je ukrytá veľká krása, a život je často smutný. A naučil som sa aj nové slovíčko: tenúť. Pár vecí, čo by som vytkol: ešte trošku by mohli byť niektoré vety štylisticky učesanejšie a potom gramatika - nikto v nej nie je dokonalý a niektoré veci si nevšimneme, ale naozaj zanedbávame korektora... Potom meno Emanuel, viem, že to je len osobná nechuť, ale toto nieee, to je ako zo zlej historickej romance alá Prostopášny markýz :D, alebo, hm, ten motýľ Emanuel z rozprávky? :D Ale to len na okraj a pre pobavenie.
Za čo som ale naozaj zrazil hodnotenie, to je poézia, ktorá je vložená do prózy (sám osebe inak osviežujúci prvok). Tak ako je Tvoja próza dobrá, ba výborná a má kvality básne, je doslova poetická, tak je Tvoja poézia slabá, až zlá. Musím to povedať takto natvrdo, lebo dnes ľudia nečítajú poéziu, nevyznajú sa v nej, nepristupujú k nej s bázňou a úctou, len sa ju pri pretlaku citov rovno vrhnú písať... a výsledok potom aj tomu zodpovedá. Je to vyložene pubertálna veršovačka, ktorá strašne zhadzuje inak prenádherný prozaický text a nerobí nášmu básnikovi dobré meno. Je plná jednoduchučkých, skoro prvoplánových gramatických rýmov a mentalitou i vyznením je naozaj pubescentná. Treba čítať veľa poézie, a kvalitnej - to je najlepší učiteľ. Kultivuje ducha podobne ako trebárs vážna hudba, a podobne ako pri vážnej hudbe, je prvoradé to srdce, to iste, ale treba i virtuozitu. Ak môžem poradiť, lebo je to z hľadiska verzológie jednoduchšie, a tvorivý proces je rýchlejší, píš úplne uvoľneným - voľným veršom a píš nerýmované básne. Potom skús vo viazanom verši a s rýmom. Veď... to si vlastne robila celý ten čas a skvelo (s trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že celý text je básňou v próze), akonáhle si sa ale prepla do role básnika, už tam nebola tá spontaneita, ladnosť, suverenita... len veľká kŕčovitosť.
Striedanie pohľadov a rozprávačov bolo zaujímavé, aj keď trošku mätúce, záver to i krásne uzavrel, nesúhlasím v tomto so Zlodejmi snov, že by to bolo epizodické. Ale máš tam miestami prehodený prít. a min. čas, čo vnímam ako chybu.
To je asi tak všetko :) a ešte raz ako čitateľ Ďakujem.
09.11.2021
