Terry Chrapúňzel
Mohla to byť fajn poviedka, keby bola písaná v tretej osobe. V prvej osobe sa mi to nepáčilo hneď z dvoch dôvodov.
Ten prvý dôvod je subjektívny - čisto vec osobného vkusu. Ja-rozprávanie v prítomnom čase mi evokuje dievčenský young adult, čo mne veľmi nešmakuje. Ale chápem, že iným sa to môže páčiť.
Druhý dôvod je ten, že jazyk v poviedke nebol ani trochu prispôsobený tomu, kto príbeh rozpráva. Pri 3rd POV rozprávaní si v pásme rozprávača môžu autori v pohode dovoliť trochu poetiky a používať slová ako "temrava" a "krútňava bezčasia". Ale ak je rozprávačom kickboxer, ktorému celý život mlátia do hlavy, nemyslím si, že by mal mentálnu kapacitu na takýto vyšperkovaný písomný prejav. O to viac, že je to rozprávané v prítomnom čase a malo by to znieť ako bezprostredné myšlienky hlavného hrdinu, nie ako starostlivo vyeditovaný zápis v denníku.
Samotný príbeh bol ale fajn.
01.01.2022