Terry Chrapúňzel
A ešte si na môj vkus príliš kreatívny v pomenovávaní postáv - keď dáš raz nejakej postave meno, tak sa ho drž, netreba jej v každom odstavci vymyslieť nové označenie. Trebárs Katarínu označuješ ako mladú pani, zlatovlasú mladú dámu, mladú šľachtičnú, dievča urodzeného pôvodu a podobne. Čitateľ musí pri každom označení spomaliť a preložiť si v hlave o koho sa jedná, zvlášť keď v úvode je aj postava, ktorú nazývaš "mladá žena" (tú by bolo kvôli prehľadnosti vhodné premenovať na "hostinskú"). Vymysli každej postave jedno meno, jedno priezvisko
a nejaký jedinečný titul/hodnosť/prívlastok a tých troch označení sa konzistentne drž naprieč celým príbehom - napríklad Katarína - markíza - plavovláska. Nejednoznačnému označeniu "dievča" sa pri tejto postave radšej vyhni, keďže v texte je viacero dievčat a čitateľ má z toho toho mišung (keby šlo o poviedku, kde sú samí chlapi a jedno dievča, tak je to naopak dosť dobrý identifikátor postavy).
Ďalšia vec je, že nie v každej replike dialógu musí byť uvádzacia veta. Ak sa rozprávajú len dve postavy, alebo sa v priamo v replike objaví oslovenie, netreba neustále udávať, kto hovorí. Napríklad tuto:
„Ester,“ oslovila svoju spoločníčku najtichšie ako sa dalo. „Na môj povel sa chopíš jedného vesla a pomôžeš ostatným utiecť. Ja postrážim náš útek zozadu.“
„Slečna Katarína, bolo by lepšie, keby som bola vzadu ja.“
„V žiadnom prípade!“ sykla odporujúco mladá šľachtičná. „Bojím sa, že by si urobila nejakú hlúposť.“
To sa dá zjednodušiť takto:
„Ester,“ šepla najtichšie, ako sa dalo. „Na môj povel sa chopíš jedného vesla a pomôžeš ostatným utiecť. Ja postrážim náš útek zozadu.“
„Slečna, bolo by lepšie, keby som bola vzadu ja.“
„V žiadnom prípade! Bojím sa, že by si urobila nejakú hlúposť.“
26.03.2022