Goran
Och, Bože, toto bolo niečo! Literárne takmer dokonalé (našiel som hidopošsky len dve chybičky: správne by asi malo byť vyskloňované barlí a nie "bariel" a potom frazeologizmus v kútiku oka sledovať sa nepoužíva, namiesto toho kútikom oka sledoval), príbehovo úplne dokonalé. Krásny knižný, čistý, profesionálny štýl. A už to tu odznelo, je to tak dojímavé, tak nádherné (pritom nie prvoplánovo spielbergovsky citovo žmýkajúce), že až! Rád by som bol, keby som mohol svoje meno k tejto poviedke pripísať, lichotí mi, že sa v súvislosti s ňou spájalo, ale nie, nie osm autorom; ja som so svojou poviedkou spokojný, ale musím konštatovať, že táto je jednoducho lepšia. Som si takmer istý, že autorom je žena, ale netrúfnem si odhadnúť ktorá, ak ju vôbec poznám - možno si k súťažiacim odskočila niektorá porotkyňa? možno Bea? - Bea T.? :D uvidíme, nechám sa prekvapiť. Viem, že nie každému to sadlo, možno by radšej videli, keby to ešte nejaká iná próza tromfla a je odo mňa drzé, že sa hodlám takto v polovici súťaže už definitívne vyjadrovať, ale mňa by veru potešilo, keby zvíťazila práve táto poviedka.
P.S. a je tu kocúr!!!
P.P.S. zo začiatku som si predstavoval (tie reálie, všetok ten krásne opísaný folklór), že sa to odohráva po 1. svetovej vojne, môj pradedko sa tiež vrátil z Východného frontu s protézou namiesto nohy, ale zvláštne reálie upomínali na alternatívnu realitu, také zasadenie bolo síce podľa mňa zbytočné, ale deju to nijako neškodilo. No a malilinké nelogickosti, aby záver lepšie vynikol? Všetko bolo podriadené príbehu a nebolo to nasilu, takže to nepokladám za chybu.
09.01.2022