Chcete, aby sa vás dotkla budúcnosť? (recenzia: Dotyky budúcnosti II.)
Na zbierku Dotyky budúcnosti II sa pozrel aj scifi autor Miro Švercel, ktorý ku každej poviedke uviedol svoj pocit z nej - ako po obsahovej, tak po koncepčnej alebo remeselnej stránke. Ako sa mu teda poviedky pozdávali?
V predslove sa nám prihovára duo editorov, ktoré v krátkosti sumarizuje prečo, ako a čo sa vyskytlo v tejto antológii. Aby som nemal zbytočných rečí ako istý „kapitán“ vo svojom prejave a neopakoval to, čo už predtým bolo poznamenané v „reckách“ kolegov tu na scifi alebo na fandome, poďme sa mrknúť, ako a čím sa ma príbehy dotkli. Ponúkam rýdzo subjektívny mrk bez priveľkého spoilerovania, aby som vás neobral o možný čitateľský zážitok, ak po knihe siahnete sami, čo samozrejme odporúčam.
Hlad (Alexandra Pavelková): Veru, nerád by som sa dožil takých beznádejných časov, aké nám naservírovala Saš v tejto kvalitnej dystopii. Bolo mi pri čítaní akosi smutno a ponuro a vďaka za tú nádej na konci. Najdlhší, no pre mňa jednoznačne najkvalitnejší príbeh celej zbierky. 10/10
Posledná slovenská kozmonautka (Michal Jedinák): Jednohubka plná humornej frustrácie, v ktorej sa naša kozmonautka snaží dovolať pomoci. A Zdenko nie a nie pomôcť. Kto z nás niečo podobné nezažil? Ja určite áno a toť nedávno. A autorovi odkazujem, že nebudem lietať so SLOVEC-om. 9/10
Muž Nula (Jara Radašovská): Svet sa po „vypnutí“ vráti vo vývoji o pár storočí nazad a rozdelí na ten Hore a ten Dolu. „Pojítko“ medzi nimi je tajomný muž Nula. Nastavenie sveta a reálií považujem za zaujímavé, no ten záver?! Je to pilot k niečomu väčšiemu? 7/10
Čchang-e XXIII. – Domov pre každého (Katarína Soyka): Ďalšia jednohubka pojednáva o právach na kolonizáciu Mesiaca. Napriek tomu, aké je to krátke, som sa v deji mierne stratil. Nebolo mi úplne jasné, či daný projekt už je alebo ešte len bude, alebo už sa stavia?! 6/10
Protichodné záujmy (Marek Slabej): Po dlhšom čase konečne niečo literárne od Slabejsona. Riadna hard-scifi o súboji troch „civilizácií“ napísaná s patričnou dávkou infodumpu. V krátkom formáte sa tomu asi nedalo úplne vyhnúť. Preto by si to celé zaslúžilo rozsah aspoň novely. 9/10
Mierne mrazivý dotyk (Peter Jelínek): Polit-scifíčko, ktoré je pre mňa skôr hororom. Svätý Robo, prezident Blaha a slovenský Bazmekistan. Čitateľovi pri tom príde nevoľno ako tomu Valérovi. Jednohubka, ktorá vám ostane v krku a zabolí. 8/10
Ako odkvitajú endemity (Beáta Takáčová): Krátky príbeh zahalený nielen peľom tajomnej rastliny, ale aj v balaste melanchólie a vzťahov. A pritom stačilo len dodržiavať predpisy. Rozvláčne a uspávajúce smerovanie ku klimaxu bolo úplne jasné v momente, keď Erika lapili horúčky. 6/10
Dokonalá (Zuzana Droppová): Taká alegória na „Skynet“, ktorý sa tu volá Nyx a potrestá nás za každý náš hriech a previnenie ako nič, či nik. Nápad fajný, no samotné prevedenie príliš kypí informáciami i dejom a preto sa v mojich očiach len akosi kĺže po povrchu a nepodarí sa vniknúť do hĺbky. 7/10
Kvocient prežitia (Lenona Štiblaríková): Kreatívne a pútavé nastavenie prostredia vesmírnej lode vydanej napospas procesu „riadenej“ evolúcie. Avšak opäť mám pocit, že ide o pilot k niečomu košatejšiemu, čomu by som sa ako čitateľ celkom potešil, lebo je to kvalitné. 9/10
4NIC/K4 (Jana Tabačková): Oceňujem názov poviedky. Naozaj zaujme. Tak, ako aj dojemný príbeh o „Aničke“ (robotovi). Zdá sa, že bez nás – ľudí – by bolo na tomto svete asi omnoho lepšie. Moja druhá desiatka v zborníku. 10/10
Partner na zabitie (František Škoda): Detektívka, v ktorej nesúrodá dvojica pátračov rieši záhadnú vraždu v spoločnosti, kde sú všetci „šťastní“ na tabletkách. Humorné vložky sú príjemným osviežením, hoci bolesť je návyková. 9/10
Hellhole (Janko Iša): Military scifíčko plné akcie a obetavá pätorka veteránov z kategórie 80+. Mohlo by to fungovať, ale absentuje mi kontext okolo celej pekelnej diery a po ďalšie som mal ťažkosti si to napísané dobre vizualizovať. 7,5/10
Večná jar v motýlích záhradách (Zuska Stožická): Magická scifi plná emócií, ako sme už u Zusky zvyknutí. Poviedka sa lemravo rozbieha v dvoch dejových linkách, zdanlivo nesúvisiacich. Ozaj len zdanlivo. Napokon splynú a dávajú zmysel. Spočiatku sa to môže zdať zdĺhavé, no ten, kto vydrží a bude čítať pozorne, bude odmenený kvalitným príbehom. Tretia desiatka. 10/10
Posledný deň vojny (Michal Hvorecký): Krátky text je alegóriou na dnešné pohnuté časy, vojny a súboj propagánd. Skôr úvaha ako poviedka. Zdrcnutie dôležitých myšlienok vyvolá nie práve upokojujúci hrejivý pocit. A to bol asi aj cieľ. 8/10
Pravidlá hry (Jana Plauchová): Pri čítaní mi to prišlo povedomé a ajhľa. Veru dané dielko vyhralo Poviedku Istroconu v kategórii Vírus v roku 2015 a vyšlo v zborníku IstroCon 5 pred piatimi rokmi (len taká interná poznámka na zostavovateľov – prečo je aj v tejto antológii?). Vtedy som k tomu napísal: Hard sci-fi, na aké sme už u tejto autorky zvyknutí. Pár faktov mi akosi nesadlo (pr. časová aktivácia biologického vírusu…), ale ináč má poviedka čosi do seba. Autorke sa podarilo kvalitne ma zmiasť. Je to ozaj katastrofa alebo ide o psychologický test, ktorý sa na katastrofu zvrhol? Veď posúďte sami. 8/10 A pokojne si za tým stojím aj teraz.
Ľadový gambit (Františka Vrbenská a Anton Stiffel): Netradičná autorská dvojka nás ovalila riadnou dávkou hard-scifi, akcie a infodumpu, patrične náročných na predstavivosť. Génius Portis mi prišiel ako nejaká futuristická verzia MacGyvera, ktorá má dve lásky: nielen Eneu, ale aj Udine. Napriek náročnosti textu dávam desiatku na záver. 10/10
Kvalita textov je vo väčšine poviedok veľmi dobrá (veď som aj udelil štyri subjektívne desiatky). No na otázku z nadpisu odpovedám: Nie, nechcem, aby sa ma takáto ponurá budúcnosť dotkla. Rád by som videl a zažil niečo pozitívne (okrem diagnózy). Dva kúsky sa viacmennej obtrú o humor, hoci aj ten mi príde viac sarkastický ako ozaj zábavný. Možno je trošku na škodu, že sa nevybral aj nejaký ten text (pokojne aj utopistický) o svetlých zajtrajškoch. A možno taký ani editorom neprišiel a všetci tvoríme takto smutno negatívne, a tým reflektujeme status quo doby.
Celková známka 8/10.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Slav Orim
Diskusia
Rad
No kukám, že tuto môj Muž nula celkom nebol šálka kávy. No, ono je mi to trošku trápne vysvetľovať, lebo ten vtip celkom "landed flat", ale ono to malo byť smiešne. Ale je to také dosť "niche" smiešne pre generáciu, čo aspoň trochu pamätá 80te roky a vždy sa dosť čudovala, čo za haluze to v tej pesničke spieva tá Marika Gombitová, akože pochodujú figuríny a Muž nula ich vedie. Čakala som, že keď sa tam objaví gramofón s Marikou, ľudia sa zasmejú a všimnú si, že sa tam všade predtým zjavujú rôzne haluze z textu (automat zabliká, na povel záhadný, rátajú s návratmi). Lenže ako kukám na recenzie, všetci to zobrali strašne vážne a nikto sa moc nezasmial. Moja chyba, nemám si písať veci, čo sú zjavne smiešne len mne. :D ďakujem každopádne aspoň za tých 7, lebo akože chápem, že ako vážne dielo to viac nevydalo...
04.11.2024
No kukám, že tuto môj Muž nula celkom nebol šálka kávy. No, ono je mi to trošku trápne vysvetľovať, lebo ten vtip celkom "landed flat", ale ono to malo byť smiešne. Ale je to také dosť "niche" smiešne pre generáciu, čo aspoň trochu pamätá 80te roky a vždy sa dosť čudovala, čo za haluze to v tej pesničke spieva tá Marika Gombitová, akože pochodujú figuríny a Muž nula ich vedie. Čakala som, že keď sa tam objaví gramofón s Marikou, ľudia sa zasmejú a všimnú si, že sa tam všade predtým zjavujú rôzne haluze z textu (automat zabliká, na povel záhadný, rátajú s návratmi). Lenže ako kukám na recenzie, všetci to zobrali strašne vážne a nikto sa moc nezasmial. Moja chyba, nemám si písať veci, čo sú zjavne smiešne len mne. :D ďakujem každopádne aspoň za tých 7, lebo akože chápem, že ako vážne dielo to viac nevydalo...
04.11.2024