Goran
Aj keby to bol autorov úmysel, a ja verím, že bol (povedať všetko až a IBA na konci, bez predošlého naznačenia, tak náhle, tak odrazu a s dodatočným vysvetľovaním, hoci i vo forme dialógu), no to veru nepôsobí dobre. Naozaj sa potom zdá akoby bol ten záver umelo dodaný. Viem, že nie, že v pláne bolo po celý čas čitateľa viesť nesprávnym smerom a až celkom na konci mu ukázať správnu cestu, ale až na výnimky, lebo tie existujú, ale tie aj potvrdzujú pravidlo ;), to nie je šťastné riešenie, lebo čitateľ má pocit, že je vodený za nos. Prekvapivé závery a zvraty či aj dvojité zvraty sú síce populárne, ale azda nie až na úkor všetkej logiky. Mne veru nejde do hlavy ani to, ako by taká droga pôsobila, prečo má vo zvyku volavka vyhľadávať ďalšie obete, za akým presne účelom bola vôbec tá droga vypustená a pod. Áno, viem, že si sa to snažil na konci vysvetliť, ale čitateľovi naďalej vŕta celá tá vykonštruovanosť v hlave.
Nápad ako taký - pootočenie nášho vnímania reality a prehodenie sna a bdenia, je výborný. To nie je len o živých snoch, to je o tom, že si to prevrátil celé naruby, čo je rozhodne zaujímavé, ani napísané to nebolo zle.
Lenže ma nebavilo, ono ma priam vyložene nudilo čítať o obyčajných ľuďoch v obyčajnom prostredí. Práve preto preferujem fantastiku pred realizmom, aby som sa vyhol opisu každodennej rutiny človeka-milión, navyše tu máme hneď trojicu nesympatických... čoby nesympatických, ale čo je úplne najhoršie na svete - OBYČAJNÝCH :D ľudí. To je hrôza čítať o takom čomsi :D - aspoň pre mňa. Áno, o to väčšmi vynikne ten kontrast medzi snami a skutočnosťou u hlavnej postavy, ale - mrzí ma to - poviedka ma nijako nedokázala zaujať. Možno keby bola forma nejako mimoriadne novátorsky a avantgardne podaná, ale aj tá bola... obyčajná.
10.01.2022