Diskusia 1/2: FREYA

MartinB
Bolo to pekne vybudované, krásne napísané, až po posledné riadky. toto bola poviedka postavená na tom, že smerovala ku záveru a budovala a budovala a zaslúžila by si podľa mňa viac prekvapivý koniec. keby ma na konci posadila na zadok, bola by to podľa mňa top poviedka.
06.03.2023

Hieronymus
Pripomenulo mi to Frankensteina a Cyntoryn zvieratiek. Je to veľmi pekne napísané, ale škoda toho konca a tak nejak všetkého. Nechcem, aby toto zle vyznelo, ale od začiatku bolo jasné ako to celé prebehne a čo sa na konci stane. V tomto prípade vyhráva forma nad obsahom. Treba uznať, že naozaj veľmi pekná forma, vidieť na texte tú prácu, ktorá mu bola venovaná, ale čo z toho, keď je dej už dávno známy a neponúka nič nové.
Napadol mi príbeh, ktorý by bol podobný, ale stál by na tom, že muž vykope svoju ženu a všetko vyzerá tak, že ju chce oživiť, ale potom vysvitne, že chce oživiť ich dcéru, ktorá zomrela pri rovnakej udalosti ako jej mama. Rituál oživenia však vyžaduje prítomnosť niekoho "kto tu už nie je, ale ako keby nikdy neodišiel", čiže jej mamu, ktorú jej otec tak silno miluje, že je to ako keby nikdy neodišla. Rozprávané by to bolo v rovnakej forme ako tvoja poviedka, dala by si tam znázorniť bolesť otca z faktu, že si musí vybrať iba jednu, ktorú oživí a prišlo by mi to údernejšie.
06.03.2023

Veles
Krásne napísané, klobúk dole. Len málo poviedok ma dokázalo tak vtiahnuť.
ALE
Ten koniec... Mne osobne pokazil celú tú nádhernú atmosféru, ktorá sa dovtedy budovala. Úprimne ani vlastne neviem, čo sa tam stalo na konci. Bohužiaľ som zaň musel strhnúť body.
Napísané to bolo veľmi dobre, ľahko sa to čítalo. Len neviem, či zrovna nie je čechizmus. A zaujímalo by ma, kto je rozprávač a prečo sa jej tak prihovára? Je to diabol? Autor? Niekto iný?
06.03.2023

MartinB
Diabol by jej nepovedal "namiešal ho sám diabol", ale skôr - namiešal som ho ja. Možno to rozpráva smrť a pomstila sa mu za to, že sa mu podarilo oživiť mŕtvu a nenechal ju odpočívať ani po smrti. ale potom mi tam nesedí, že ho zabila po tom, čo si dala odvar, ktorý namiešal sám diabol. alebo mi len niečo uniklo.
06.03.2023

AlanManowar
Ja to chapem tak, ze "SKUTOČNÁ PODSTATA ČLOVEKA" je zlo v nas, ktore namiesal sam diabol alebo inak povedane je to zlo, ktore je sucastou nasej podstaty.
Neuspokojil sa s tym, co uz dosiahol, ale chcel to cele dotahnut az do konca, spravit z nej "uplneho" cloveka a to ho vlastne zabilo.
Je to cele pekne napisane a koniec sa mi tiez paci, aj ked je mozno ako z rychlika a dalo by sa to este trocha natiahnut...
07.03.2023

ama_rilla
Pripíjam sa k tomu, že jazyk poviedky je krásny, obrazný, niektoré vety sú veľmi úderné, niektoré pomerne morbídne. Ale takisto mi nie je jasné, kto je vlastne rozprávačom... z celého štýlu textu, z toho, že rozprávač prehovára k hlavnej hrdinke, by som na konci čakala buď nejakú ich interakciu, alebo skrátka nejaký iný koniec, nejaký zmysel toho, prečo to hlavnej hrdinke rozpráva...
09.03.2023

BaconBacon
Aj ja sa musím pripojiť k chvále. Napísané naozaj zaujímavo. Formát rozprávania týkajúci sa priamo čitateľa je zaujímavý, dostáva sa pod kožu. Páčilo sa mi tam veľa viet, text sa čítal hladko, bez zasekávania. Je vidieť, že autorka si dala tú snahu a text si po sebe prečítala. Páčilo sa mi aj že poviedka sa zakončila akoby v kruhu. Na začiatku ležala pod stromom ona, na konci ju vystriedal jej... kto? tu mi chýbalo vysvetlenie. Manžel? Frajer? Alebo len nejaký vedec ktorý sa zamiloval do mŕtvoly pod stromom? A tiež mi chýbal úmysel zabitia toho, kto je nám neznámy. Pomsta za oživenie? Ale prečo? Či podstata života je zabiť?
Tak či tak, hodnotím nadpriemerne.
09.03.2023

Veles
A ešte by ma zaujímalo: Čo znamená ten názov? Odkazuje to na niečo?
10.03.2023

Olex
Ahoj,
áno, poviedka bola veľmi pekne spracovaná. Zdalo sa mi, akoby bol rozprávač niekto, kto čarodejníka miluje, kto sa na neho pozerá so zhovievavosťou, keďže aj morbídne pasáže boli opísané s citom. Záveru tiež nerozumiem. Po vypití skutočnej podstaty človeka ho zabila. Hm...To znamená, že jej skutočnou podstatou je zlo (že je chladnokrvnou vrahyňou by potom malo byť spomenuté už niekde pred tým, než ho zabila, aby to čitateľ pochopil). Ešte by som chápala, keby ju onen muž zabil a ona by po vypití skutočnej podstaty človeka (tu by to bola zmes dobra a zla) z pomsty zabila.
10.03.2023

Kasiopejka
Ach jaj, tie konce… tie byvaju často kameňom úrazu, aspoň teda u mňa 😁Súhlasím, že som sa s ním mohla ešte trocha viac vyhrat, možno niečo viac naznačit, aby ho čitateľ lepšie pochopil, alebo ho ešte nejako viac vystupňovať. Určite si dám na tom v budúcnosti záležať. Čo sa týka názvu, bolo to myslené iba ako meno. Inak v severskej mytologii sa tak vola bohyna lasky s krasy, ale nebolo tym nic myslene.Rozprávač bol vlastne niekto, kto sa v súčastnosti nejakým sposobom dostal k ich príbehu , ale keďže som to nikde nenaznačila, čitateľ to nemohol tušiť. Neprišlo mi to nejako podstatné. A čo sa týka elixíru podstaty človeka, tak v nej prebudil zlo, ktoré sa v určitej forme skrýva v každom človeku. V tomto príbehu to vyústilo k tomu, že ho zabila. Ďakujem za pochvalu k poviedke aj za všetky komenty. Som rada, že sa páčila. Budem sa snažiť stále zlepšovať.
11.03.2023