Medailón
Čaute! V prvom rade ďakujem za super komentáre! Poviedku som dokončil posledný deň o 23 : 40 :D Hneď pár vecí by som tam z fleku zmenil, takže o to viac sa teším že sa páčila. Pôjdem odpovedať po jednom: MartinB - Čo sa týka tej učiteľky, dosť dlho som sa s tým hral - prezradiť, neprezradiť. Nakoniec som si vybral cestu prezradiť tak na polovicu, potom sa teda učiteľka zháčila. Chcel som ju vykresliť ako osobu, ktorá sa naozaj bojí jej otca, resp. si ho "veľmi váži" za určité výhody ktoré od neho dostáva, a teda nie len ona ale aj škola samotná. Na konci som zvolil jednoduchú smrť, nechcel som to nejak hrotiť hlavne preto, lebo bola noc a v byte bolo ticho. Takže aj tichá, pomerne jednoduchá smrť. Olex - Ach, to ma mrzí, zrovna tej čiernobielosti som sa chcel vyhnúť, ale asi to nevyšlo. Preto som tam Eme vsunul prísneho otca ktorý jej od malička štepoval mantru byť najlepšia, tým pádom ona prakticky ani nemohla zato, že bola taká, aká bola. Proste život s otcom ju naučil byť sa za to, na čom jej záleží. A to všetkými spôsobmi. Veronča, tá bola chúďa len, to je pravda. Ale myslím, že žiaľ veľa detí je v podobnom rozpoložení ako ona. Veles - tá pasáž s farárom mi bola vytknutá aj u betareadera :D Takže neprotestujem, v každom prípade nechcel som skôr ako na konci pripomínať Vec v skrini. Chcel som u čitateľa navodiť atmosféru, že naozaj ide len o detskú fantáziu a potom na konci udrieť opakom. Inak tú časť Verte - neverte som videl, teraz si mi oprášil spomienky. Ale nekopíroval som to odtiaľ - Verte , neverte :D A prečo sa neprihovorila matka? Ona ani nebola jej matka, tá Vec. Ten medailón mohla mať, ale nebola to jej matka, tá by nezabíjala. V mojej hlave to bolo niečo, čo sa hralo na jej matku, ale aj sama Veronika cítila, že to nebude ona. Že to bude niečo zlé. ( neviem čo :D) Proste niečo zlé. A čo sa týka konca, to máš úplnú pravdu. Končí sa to hrozne pre všetky strany. Nechal som to takto, ale netvrdím, že to niekedy v budúcnosti nedopíšem. A citát má odkazovať priamo na text - Deti nájdu všetko v ničom - že aj z náznakov si vyfantazírujú konkrétne veci. (aj keď zrovna v mojej poviedke to o fantazírovaní nie je) a druhá časť citátu - Dospelí nájdu nič vo všetkom - to je zase opačný pohľad. Veronika hovorila o zlej veci v jej izbe tatovi, psychológovi a nikto z dospelých jej neveril. Doslova našli nič vo všetkých slovách od Veroniky. Nevideli žiadnu konkrétnu hrozbu. Taaakže asi takto. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za zastavenie a komentáre. Vážim si to.
10.03.2023 12:56:39

R.P.Z.
Mne sa páčilo prostredie Japonska aj názvy, ktoré boli k veci. Príbeh jednoduchý, ale nevadilo. Asi by sa mi tiež páčili viac spomienky na mamu pri naháňačke, presne ako spomínal MartinB, rovnako by som možno pritlačil na chlapcov zloduchov a zavesil by som ich, napríklad na strom za trenky. Zaslúžili by si. :) Inak príjemná rozprávka.
09.03.2023 11:33:55

FREYA
Aj ja sa musím pripojiť k chvále. Napísané naozaj zaujímavo. Formát rozprávania týkajúci sa priamo čitateľa je zaujímavý, dostáva sa pod kožu. Páčilo sa mi tam veľa viet, text sa čítal hladko, bez zasekávania. Je vidieť, že autorka si dala tú snahu a text si po sebe prečítala. Páčilo sa mi aj že poviedka sa zakončila akoby v kruhu. Na začiatku ležala pod stromom ona, na konci ju vystriedal jej... kto? tu mi chýbalo vysvetlenie. Manžel? Frajer? Alebo len nejaký vedec ktorý sa zamiloval do mŕtvoly pod stromom? A tiež mi chýbal úmysel zabitia toho, kto je nám neznámy. Pomsta za oživenie? Ale prečo? Či podstata života je zabiť? Tak či tak, hodnotím nadpriemerne.
09.03.2023 10:58:19

Slnko vyšlo na západe
Ach! Už som mal dopísaný celý komentár a posielal som ho chvíľku pred tým, ako som vošiel vlakom do tunela. Samozrejme neodoslalo, tak ideme repete: Poviedka mi padla do noty. Príjemná konverzačka, také mám ja rád. Koniec sa mi extrémne páčil, ako sa prepojil s fakt výborným názvom. Veľmi atmosferické. Mám pár dotazov, napríklad hneď prvá veta poviedky je zbytočne dlhá. Určite by sa dala rozdeliť do kratších. (Zbytočne upúta pozornosť), potom som nepochopil prečo sa čatár zľakol Zettara keď zistil, že má uniformu Rammschtinskej Republiky, to myslím v texte ďalej spomenuté nebolo. A najprv sa ho zľakol, potom ho spucoval jak decko :D Ale to sú len detaily, čo sa mi ale vyslovene nepáčilo bola vrava Zettara. Prečo musel hovoriť ako básnik? Veď mohol mať také črevo, to bez debaty, ale nemusel tak aj konverzovať. Keby mu dáš reč podobnú čatárovi, nemalo by to chybu. Miestami mi jeho reč prišla fakt smiešna, nehodila sa mi tam. Zato pôjde nejaký ten bod dolu, ale stále ti ich dám požehnane :) Dobrá práca!
09.03.2023 09:58:29

Môj príbeh o zázračnej rastline
Taká klasika. Príbeh jednoduchý - neurazí, neohúri, nepadne sa z neho na kolená, ale prečíta sa ľahko ako pierko. Ja ako rodený trnavák viem presne kade šiel hlavný hrdina s rastlinou, o to viac som príbeh precítil a vedel som si ho lepšie vizualizovať. Príjemné, oddychové čítanie.
26.02.2023 11:27:33