Hieronymus
Hmm, kde začať... Všetko by to bolo OK, nebyť posledných dvoch riadkov. Dovtedy to bol pekný príbeh (síce dosť klišé, ale prečo nie), kde sa všetko vyvíjalo očakávaným spôsobom. Potom chlap zabil tvora a zistil som, že je lovec. Dobre. A príbeh vďaka tomu nedáva ale vôbec zmysel. Na začiatku je mi názorne vysvetlené ako tvor žije a ako si zháňa potravu. Dobre, čiže obeti motá hlavu a potom, keď ju naplno ovládne, tak z nej vysaje život. Chlap číslo dva je iný v tom, že odoláva a potom v tvorovi prebudí emócie, keď sa stará o zvieratá a bla, bla. Takže, pokiaľ je lovec, chápem, že niečo o tvorovi asi vie, ale ako zistil, že si získa dušopíčovú dôveru, tým že sa bude motať po lese a všetko liečiť? A čo tá jeho superschopnosť všetko liečiť? Nejako mi to nejde dokopy s tým, že je lovec, ale možno to takto v tomto svete chodí . Neviem. A prečo toho tvora nezabil skôr? Možnosti by na to boli, ale nič z toho nevyužil, dokonca dušopíča ochránil pred inými lovcami. A prečo? Veď by mohli zaňho urobiť jeho robotu, minimálne tvora poriadne naklepať a lovec by zabil chlapov a dorazil dušopíča. A prečo tvorovi vôbec motal hlavu s tým, že možno existuje iný spôsob ako získať energiu?
Neviem no. Príde mi to tak, že autor to zahral na šokujúci záver, ale neuvedomil si, aké dôsledky to bude mať na predchádzajúci dej.
01.09.2024
