Diskusia 2/3: Radosť zo strachu alebo Prečo mám rád horor?

Juraj Búry
ps: ked niekto zo mna urobi hlupaka...nuz zavisi od okolnosti. ked je to magor co ma prepitý mozog som nastvaný. ale ked sa mi to stane pri debate napr. s malíckom tak sa tomu tesim lebo som dostal zivotnu lekciu a niekam som sa podal. za hlupakak povazujem cloveka ktorý sa lekciám vyhýba v "bláhovej" domnienke ze ich nepotrebuje
25.08.2013

Kr4b
Realita je taká, že úplnú kontrolu večne neudržíš, ani keby si čo robil. Proste sa to nedá, stačí poľaviť v sústredení a už sa ti vyšmykne. Je veľa prípadov, kde je zábava chytať stratenú kontorlu, taká duševná naháňačka, rozcvička. A sú ľudia, ktrí si na to zvykli a už to neriešia. Strácam kontrolu? Zvážim či mi stojí za tú námahu ju získať späť. Áno? Prekonám sa a použijem hlavu. Nie? Kašlem na to, otočím sa a idem preč. Niekedy je nutné kontorlu udržať, potom je ale duševne upokojujúce ju nachvýľu pustiť, keď už nie je nevyhnutná. Najlepšie je udržiavať v tom akúsi harmóniu. A báť sa rád... To nie je presne ono, skôr to je niečo ako účelový strach. Prekonáš ho, aby si si z (dajme tomu) hororu niečo vzal. Nie je si čo vziať? Tak popustím kontrolu a vypnem telku :D
26.08.2013

William Cody
Myslím, že ja Jurinkovi rozumiem, čo myslel tou kontrolou. Keď som bol malý a bál som sa tmy, nútil som sa chodiť po dome bez svetiel, hoci som išiel len na záchod. Tak istko, keď som sa bál, že mám pod postelou krokodíla, dával som tam nohu naschvál, aby som sa otužil. Tak to vnímam aj s kontrolou strachu a adrenalínu. Robím adrenalínové veci z dôvodu aby som ich neskôr, keď ma prekvapia zvládal. Príprava a kontrola :D. Jasne, že sa nedá pripraviť na všetko, niekto by povedal, že zbytočne sa vystavovať stresu a strachu, no sú aj takí( medzi nimi aj adrenalíňáci) ktorí to robia najmä pre získanie kontroly.Tzv."Čo by, keby":D. Ja preto pozerám horory, preto vyhľadávam strach. Aby som sa vedel neskôr lepšie ovládnuť a kontrolovať ho :D. Dá sa tým trénovať aj chladnokrvnosť, keď sa človek naschvál vystavuje kritickým a strašidelným situáciám :D.
26.08.2013

William Cody
(Inak ja radšej tmavý strašideklný les ako trebárs adrenalínový kolotoč)
Apropo.. K veci :D.. Dobrý článok autor :D, vyvolal diskusiu a dobre sa čítal :D.
26.08.2013

jurinko
William, ked som to pisal, hned som si pomyslel, ze ty to urcite pochopis :-) Inak, Juraj, trosku nechapem, preco sa do mna tak obuvas. Ratat pohyby kefky ci co? Preco? Existuje na tomto svete presne tolko typov ludi, kolko je tu ludi, pretoze kazdy je original. Zaroven ale existuju nejake zakladne osobnostne crty, ktore sa casto opakuju. Jednou z nich je dominancia racionalnej (alebo naopak emotivnej) zlozky osobnosti. To, ze som racionalny, neznamena, ze nemam "korenie zivota", predsa. Nikdy by som nikomu nehovoril, ze jeho zivot povazujem za nudny a ze by som sa odstrelil, keby som ho mal zit. Pretoze ak je ten druhy stastny, tak je jeho zivot uplne v pohode a hoci ja by som stastny v jeho gatiach nebol, vobec nicomu to nevadi, pretoze ja nosim svoje gate a som stastny zas v nich. Pre mna je neistota nekontrolovanych emocnych vzplanuti omnoho stresujucejsia, nez racionalita. Ale ...
26.08.2013

jurinko
[pokr.] chapem ludi, ktori sa riadia emociami, v mojom okoli ich je kopec a ked trosku zistime, v com sa lisime, mozeme spolu velmi dobre fungovat. Ja im viem racionalne poradit, oni mne vedia sprostredkovat ich emocie. Doplname sa. A zaroven kazdy zostavame sam sebou. Neviem si predstavit situaciu, ze by som sa raz rano zobudil, vsetko nechal tak a isiel zit do squatu v Berline, lebo "som to tak citil". Su ludia, ktori si to nielen, ze vedia predstavit, ale tak kludne aj ziju, jeden moj kamos cestuje po celom svete stopom, zije pre ten okamih, miluje zrovna tu babu, s ktorou sa rozprava a je to velmi inspirujuce, cas od casu sa s nim porozpravat. A hoci ja by som tak zit nechcel a nevedel (celkom rad mam, ked viem, co budem robit o tyzden, nie, ze neviem, na co budem mat chut o hodinu), kedze on je perfektne stastny, preco by som mu do toho mal kecat? A uz len taky sebaospravedlnujuci..
26.08.2013

jurinko
[pokr.] doplnok (aj ked sa urcite ospravedlnovat nikomu nemusim, ide len o to, aby to niekto zas nepochopil zle :-) ) - Racionalita sa nijako s emociami nevylucuje, akurat ich kontroluje. Som pomerne vesely a spolocensky clovek, spontanne plany na poslednu chvilu povazujem casto za lepsie zazitky, nez mesiace planovane veci (hoci uplne bez planu ma to viac vytaca, nez bavi ;-) ) a celkom sa tesim zo zivota. Len nenechavam emocie kontrolovat mna, ale ja kontrolujem moje emocie. Ked som nastvany a viem to, tak to nenecham vyzrat vsetkych naokolo - ked im nahodou odseknem, tak im to vysvetlim. Ked som vesely a niekto nie je, tak ho nebudem nutit ist tancovat, ale ho radsej necham na pokoji. Ak mam zobrat na seba zodpovednost za svoje konanie, tak ho musim mat pod kontrolou. Neviem, ci tomu rozumies. Ale nuda to urcite nie je, je to skor cesta a snaha, nez konecny stav. Nie som robot ;-)
26.08.2013

jurinko
(Cesta a snaha znie blbo, lepsie by sa tam hodilo slovo proces, kedze som si to nevybral nejako vedome, ale som sa s afinitou k racionalite uz narodil :-) )
26.08.2013

Juraj Búry
Hmm.. prepac :) Takze nakoniec vsetci hovoríme to isté len "iným jazykom". Funny. Tak je to v pohode.
27.08.2013

Juraj Búry
Inak Krab a Willi udreli kliniec po hlavičke. Presne o tom som písal.
27.08.2013