Diskusia 2/2: Nevesta hôr

xius
Prepekne napisane, hlavne sa dari zachovat ten rozpravkovy, dobovy pocit, ktory sa zvycajne rozbija nejakym slovom ci situaciou. Vidno, ze si v tomto doma.
Postava Zobora bola moj fav. Skvele vykresleny, a to nie vysvetlovackami, ale situacne, 3-4 scenami. Super!
Popri nom Zivana posobi trochu nedotiahnuto. Jej uteku z krcmy by asi pomohla nejaka spomienka, kde podobne veci zazila a preto toho mala dost? Premene tiez chybal nejaky medziclanok, ktory by nejako hlbsie rozpracoval to, ze napriek zohyzdeniu, bola stastnejsia. Napada mi, ze ti bola Zivana blizsia a rozumela si jej viac, preto niektore casti jej postavy su len ozaj jemne naznacene.
Spokojne som si kyval hlavou ako pekne to odsypa, ale na konci mam pocit mierneho sklamania. Ze to bol "len" pribeh, kde sa niekto stal urcitou formou vlkolaka. Osobne by som si to uzil ovela viac, keby som mohol sledovat Zivaninu premenu ako cloveka, ktory sa citi slobodny, lebo ho uz neobmedzuje jeho krasa? Drzat to trochu dalej od fantasy klise a venovat sa viac postavam. Zobor je zivym, dychajucim prikladom, ze by si to napisala farbisto a s citom. :)
13.11.2020

Dzany
Pridám sa aj ja trochu k diskusii - mne si témou aj spracovaním veľmi ulahodila, presne moja šálka kávy. Píšeš výborne a vôbec mi nerobilo problém ponoriť sa do deja. :) Vlci mi nevadili (bolo mi jasné, že keď bežíš v noci do tmavého lesa, môžu tam byť šelmy, na ktoré neradno natrafiť, koniec koncov, v súčasnosti sú to v slovenských lesoch najmä medvede), brala som to tak, že ich hraničiar jednoducho vyrušil pri činnosti a utiekli - nakoniec aj tak zisťujeme, čo chceli vykonať, a to sa im podarilo. Hlavným hrdinom bol pre mňa Zobor, ktorý však na môj vkus prišiel na scénu trochu prineskoro, ale napriek tomu si ma získal. A odvtedy, ako Živu zachránil, myslela som si, že pôjde o lovestory. Nebudem tajiť, že som bola trochu sklamaná. :D Čakala som, že napriek tomu, že sa ostatní chlapi od nej odvrátili, lebo už nebola pekná (inak veľký palec hore za rozpracovanie tejto témy) a jediný Zobor v nej nájde tú skutočnú krásu, vnútornú. Za mňa by mohol koniec v tomto prípade aj zostať, len keby si tam pridala tú nenaplnenú lásku - keď je Živana v ľudskej podobe, ale zjazvená, tak sa zaľúbia, ale potom zistia, že nemôžu byť spolu, lebo jej zvlčená časť už prekonala tú ľudskú. To by mi aj slza vyhŕkla. :) A Zobor (inak naozaj, top postava) by nebol napokon iba štatista, ale prežili by sme jeho stratu s ním.
15.11.2020

Magda Medvecká
Ach no, akosi naopak mi tie postavy nevyšli. Zobor sa tam len tak „objavil“ a písala som ho, ako prišlo. Živanu som naozaj chcela ako hlavnú hrdinku, dosť som nad ňou rozmýšľala a chcela som na nej rozpracovať konkrétnu tému. Plus pôvodne bol ten úvod napísaný inak, viac opisne ako akčne, až potom v lese sa začalo niečo diať. Možno práve kvôli tomu vznikol ten rozpor? Pravdaže, keď som nad tým rozmýšľala teraz dodatočne, tak mi napadlo, ako by sa dal zjednotiť rozprávač, aby ten predel nebol taký výrazný. Pravdaže, neskoro :)
Dzany, je mi ľúto, že som ťa v tomto sklamala, ale ja tak nejak štandardne nepíšem ľúbostné príbehy :I Asi tak 1 z 10 mojich poviedok má takýto nádych. Už mi to bolo párkrát vyčítané, ale nejdú mi takéto veci moc písať a vlastne ich ani moc nečítam. (Napriek tomu sa mi páčilo, ako si to mala urobené v tvojej poviedke ty, dotváralo to príbeh, ale netočil sa hlavne okolo toho. Takto to celkom môžem :) ) Ale tak som rada, že sa napriek výhradám páčilo :D
19.11.2020