Goran
Aká brutus vojna sa tu strhla, rúbeme do Maťa, rúbeme, ale jeho stromy v posvätnom lese to ustoja :D Nejaké nelogickosti aj mne vŕtali v hlave, ale vedel si si to dobre obhájiť a vysvetliť, Maťo, teraz k tomuto nemám výhrady, ale tie výhrady, čo som uviedol vo svojom komentári stále platia. Aleš rýpe ešte viac, ako to ja zvyknem :D ale to je aj dobre, aspoň sa môže rozprúdiť zaujímavá diskusia. Chápem jeho výčitky smerované voči menám a reáliám, ja sa skôr ale prikláňam k Tebe, Maťo. Ináč, Aleš - zaujímavý exkurz ku genéze mien, ja osobne sa rád hrám s menami a viem oceniť i umelé jazyky, to je fascinujúce na fantasy lit., tá kreativita, ten proces tvorenia. Autor je ako malý boh, ktorý vytvára vlastnú realitu. Len malý výlet k tomu, ako tieto veci vnímam ja:
Drapko - roztomilé, takto by som kocúrika i ja pomenoval :)
Aleš - to sa mi tu nehodí, predsa len je to meno prisilne spojené s konkrétnym historickým obdobím a konkrétnym národom. Viem si to vážne oveľa lepšie predstaviť pri texte, ktorý bude zasadený do českého novoveku.
Lesana/Rosálka - mená majúce síce silnú náväznosť k slovanstvu, ale môžu sa spokojne derivovať i do fantasy sveta. Evokuje to totiž spojitosť s prírodou, lesom, tzv. to primitívne, pohanské, prvotno-pospolné spoločenstvo, ktoré môže byť v podstate akékoľvek - koreň slova, viď. les. A Rosálka zas pripomína rusalku, prírodnú bytosť, lesnú vílu či niečo podobné. Tieto mená sa už hrajú s podvedomím čitateľa.
Označenie žrec sa aj mne silne a automaticky spája so slovanmi, napriek tomu to nemusí byť čisto "slovanské". Je v poriadku, keď je použité takéto označenie, slovanskou terminológiou inšpirované, ako označenie pre kňaza. Keby to bol iba "kňaz" je to azda najlepšie, lebo to je úplne univerzálne. Vo fantasy literatúre sa udomácnilo používanie napríklad druidov, ako Maťo spomína. Pritom nemajú nič alebo len máločo spoločné s historickými druidmi. Dlho, v podstate desaťročia, dominovalo fantasy literatúre názvoslovie, ktoré pochádzalo zo škandinávskych, germánskych, prípadne keltských mýtov a bájí, je to pochopiteľné, lebo vznikalo na západe a takéto výrazy boli prítomné v povedomí čitateľa, veď to bolo ich domáce prostredie. V poslednom čase, a logicky najviac v slovanských krajinách, začalo byť zas populárne čerpať z nášho bájoslovia. Robí to tak x poľských, ruských, ale aj trebárs českých a slovenských autorov. Už to zľudovelo. Takže ak sa v príbehu objaví šarkan namiesto draka, baba jaga namiesto čarodejnice, černokňažník namiesto temného mága, divožienka či rusalka či jezinka namiesto povedzme elfky, je to úplne v poriadku a môže/nemusí sa to odohrávať v slovanskom prostredí konkrétneho hist. obdobia. Náš problém je v tom, že tie "západné" výrazy sa už stali súčasťou kánonu fikčného fantasy sveta, zatiaľ čo, keď sa stretneme so žrecom, bohatierom, ohnivou saňou, stále predpokladáme, že to musí byť príbeh z nejakých ruských bylín. Nemusí.
Áno, ak robím historické fantasy ako napr. Červenák, musím si dôkladne naštudovať tie ktoré dejinné a mytologické súvislosti a odchýliť sa od nich tam, kde si to nežiada literárna fikcia je chyba, prípadne až diletantstvo. Ak ale robím čistú fantasy, ktorá sa odohráva v pseudo starovekom/stredovekom čisto imaginárnom svete, nie nejakej alternatívnej realite, no moje kulisy sú inšpirované slovanskými rozprávkami a povesťami, alá Sapkowski, je úplne v poriadku, keď s nimi nakladám tak, ako to robil Maťo.
Nie je ale pravda jedno: pokiaľ použijeme tak silne zafarbené a späté slová pre kňaza ako je rabín či trebárs farár, tak to je natoľko vzťažné na konkrétne náboženstvo, že jeho prevediteľnosť do sekundárneho úplne vymysleného fantasy sveta je nulová. Kánon fantasy dovoľuje použiť druida a analogicky k tomu aj žreca, hoci univerzálny "kňaz" či ešte lepšie vlastný, celkom nový, názov je najšikovnejší. Ale rabín či farár, to je EE!!! Celé zle, ako sa hovorí :D Treba rozlišovať nakoľko konkrétne či doslova špecifické, alebo naopak všeobecné je to ktoré slovo, a nakoľko silno je v podvedomí, alebo už nevedomí(?) späté s reálnymi pozemskými javmi.
Z tohto hľadiska mi nesmierne vadia anglikanizmy a anglicky znejúce mená. Ak si vymyslím rýdzo umelý fantazijný svet s vlastnými jazykom/jazykmi, ale vopchám tam Džona, Džeka, Bila, tak akútne treba obmedziť popkultúru a Netflix!
Z tohto hľadiska je Eddings čistý magor, že svojho rytiera pomenoval Sparhawk. To ako príklad za všetky. Znie to síce cool a chápem, že sa to ani do češtiny dosť dobre preložiť nedá, ale keď tam máte mená ako Thalesia, Rendor, Cimmura, a prásk! - do toho zrazu Sparhawk, tak sa za hlavu chytám a je mi za autora trápne. Ale dobre, dá sa to vysvetliť ešte tak, že to mal niečo ako bojové indiánske meno - Kopija jastraba či napríklad aj Moorcockov (to radšej neprekladať :D) hrdina Hawkmoon - čiže Jastrabí mesiac. Ale keď Čech alebo Slovák nazve svojho hrdinu Nighteagle, tak by som ho nechal na polienku dva dni kľačať pre výstrahu všetkým gýčiarom a nevkusníkom!
12.11.2021