Terry Chrapúňzel
No… Kde začať?
S týmto nemusí úplne každý súhlasiť, ale hlavný hrdina je tu podľa mňa od toho, aby sa s ním čitateľ mohol stotožniť a držať mu palce. Ak čitateľ v závere príbehu zistí, že hrdina, ktorému fandil, spravil niečo, čo je zvrátené a morálne neakceptovateľné, bude sa po dočítaní príbehu cítiť ošudený a špinavý.
Pritom dobre napísanému hrdinovi čitateľ prepáči aj veci, ktoré by v reálnom živote odsudzoval – trebárs vraždu alebo aj krvismilstvo, za predpokladu, že by to krvismilstvo bolo konsenzuálne a medzi súrodencami by nebol úchylný vekový rozdiel.
Lenže my sa v závere príbehu dozvedáme, že Miloš sa pokúsil znásilniť trinásť ročné dievča – samo o sebe dosť hnus. A ono to bola ešte aj jeho sestra. To je príliš cez čiaru. Priznajme si to na rovinu – na amatéra píšeš veľmi pekne, ale stále si len amatér. Nie si žiaden Vladimir Nabokov, aby si sa mohol púšťať do takejto ťažkej témy.
Pri písaní takýchto príbehov si treba uvedomiť to, že poviedka sa môže dostať do rúk niekomu, kto má so sexuálnym násilím alebo pedofíliou skúsenosti. Cítiš sa dosť kompetentný prezentovať takýto motív nič netušiacemu čitateľovi, ktorý toto zažil na vlastnej koži?
Napriek tomuto nedostatku si nemyslím, že príbeh treba zahodiť. Dokonca ho netreba ani osekať. Je veľmi dobre napísaný a postačí pár malých úprav, aby bola téma prezentovaná citlivejšie a aby sa jednotlivé pasáže lepšie prepojili.
Po prvé – Máriin vek. Trinásť rokov je príliš málo. Trinásť ročné dieťa môže znásilniť záporák, ale nie hlavný hrdina. Chápem, že v dobe, kedy sa príbeh odohráva, sa age of consent veľmi neriešil, ale pre dnešného čitateľa je to dôležitý morálny koncept. Navrhujem zdvihnúť jej vek na 15 rokov.
Po druhé – Milošov vek. Nebolo by zlé zadefinovať o koľko je od Márie starší, aby čitateľ neostal v pomykove, či hrdina nie je pedofil.
Po tretie – poľahčujúce okolnosti. Skús vymyslieť niečo, čo by Milošov útok na Máriu nejak ospravedlnilo. Niečo, vďaka čomu sa človek nebude cítiť taký špinavý za to, že Milošovi fandil. Trebárs nejaký druh nepríčetnosti. Tu vzniká priestor na fantastický prvok:
- Miloš bol posadnutý diablom.
- V Milošovi drieme v dôsledku kliatby alebo nepodareného pokusu nejaké zlo – niečo na spôsob Dr. Jekylla a pána Hyda, z milého Miloša sa mení na agresívneho Hulka.
- Je to vlkodlak. Alebo jeho otec bol vlkodlak – matka bola žena ľahších mravov, každé z troch detí mala s iným otcom (tým sa trochu zmierni aj tá nechutnosť krvismilstva) a vlkodlačie pudy, ktoré po otcovi zdedil, sa u mládenca začali prejavovať s príchodom puberty.
Tu vzniká priestor pre Izáka. Pomocou nejakého židovského „bosoráctva“ tlmí zlo, ktoré v Milošovi drieme – používa kabalistické zaklínadlo, alebo nejaký elixír. Trebárs tie kúsky kôry, čo mu raz týždenne necháva v kaplnke sú napustené protijedom alebo pomaľované neviditeľnými sefirotmi – vďaka tomu sa Miloš nemení na vlkodlaka a dokáže sa bez problémov dotýkať strieborných mincí (tým sa to zároveň lepšie prepojí s témou peňazokazectva).
A vzniká tu aj príležitosť prepojiť to s tou epizódou v nevestinci a Izákovou slabosťou pre kurvy – v tú osudnú noc, keď mládenec Máriu napadol, zabudol Izák Milošovi podať jeho elixír, lebo sa táral kdesi po nevestincoch. Domov dorazí len tak-tak, aby Máriu zachránil.
Posledná vec, ktorá je na poviedke trochu zvláštna je ten záver, keď Miloš z ničoho nič vytiahne tesák a zapichne sa ním. Je to taký blesk z jasného neba. Akoby si to písal do nejakej súťaže, zrazu si narazil na slovný limit a tak si to z ničoho nič uťal.
Možno by pomohla Čechovova puška. Spomenúť ten tesák už niekde na začiatku, pri opise mládencovho vzhľadu a oblečenia. A pripomenúť ten tesák párkrát v texte – napríklad by mládenec žmolil rukoväť tesáka vždy, keď by bol nervózny. Pomaly by sa ten tesák čitateľovi vtieral do podvedomia a keď by ho Miloš v závere vytasil, nebol by to pre čitateľa taký WTF moment.
25.12.2021
