Dračia šupina je lyrizovaná fantasy, ktorá pripomína diela slovenského naturizmu.
Príbehy z čias našich predkov, keď svetu vládli Perún, Svarog či ďalší slovanskí bohovia, sa tešia na tuzemskom trhu mimoriadne veľkej obľube. Treba však pripustiť, že veľa záleží od spracovania, ktoré dokáže čitateľa očariť, no aj znechutiť.
Pezinský spisovateľ Henrich H. Hujbert debutoval pred vyše desiatimi rokmi románom Morhen – historickou fantasy inšpirovanou slovanským prostredím. Žiaľ, kniha bola prijatá verejnosťou veľmi vlažne. Autor pokračoval v práci a vydal ďalšie tri diela. Posledná kniha s názvom Dračia šupina mu vyšla vo Vydavateľstve Hydra v roku 2023 a práve na ňu som zameral svoje recenzentské oko.
Nejde o klasický román, ale o dve, na seba nenadväzujúce, novely. Dračia šupina zobrazuje pohnutý osud vladykovho syna Bohdana a čo všetko musel prekonať na ceste za šťastím. V runách kliatba ukrytá je príbeh, kde sa kladie dôraz na boj s neľútostným nepriateľom, prekonávaním strachu a čitateľ tu nájde aj bitku (takmer) epických rozmerov. Obidve sa dajú považovať skôr za príbehy rozprávkového charakteru ako o klasickú historickú fantasy z pera Ďura Červenáka či iných žánrových autorov.
Dej je jednoduchý, s hrdinami, ktorí až príliš často konajú veľmi nelogicky a je preplnený pátosom kypiacim pod pokrývkou poriadne veľkého kotla . Vystupuje tu množstvo magických bytostí od temných besov, bludičiek, strigy, trpaslíkov až po draka. Istú rolu tu zohrávajú aj slovanskí bohovia a prírodné mocnosti ako náznak niečoho všemocného na rozhraní medzi svetom živých a mŕtvych.
Je badať očividný úmysel, aby dielo malo lyrizovaný nádych, ale na mnohých miestach môže mať čitateľ pocit, že týchto prvkov je tu nadbytok. Kniha silno pripomína popredné romány slovenského naturizmu, akými sú Nevesta hôľ alebo Drak sa vracia. Zoškrtanie na kosť – a to doslova – by výrazným spôsobom vylepšilo celkový dojem. Vety sú ťažkopádne a kostrbaté, čo ale viac zamrzí je snaha o priehrštie archaizmov. Kde čitateľ očakáva klasické slovo, ktoré najlepšie vystihne danú myšlienku, autor ho prevalcuje často nepochopiteľnou náhradou. Opisy sú skôr čistou klasikou z dávnych dôb fantastiky ako prejavom moderného štýlu, kde sa dôraz kladie viac na ukazovanie než na rozprávanie.
Hlavnými témami sú láska, vytrvalosť a odhodlanie pod vplyvom ťažkých životných situácií. Autenticitu jednotlivým scénam pridáva ich surové zobrazenie, násilie je vykreslené verne, no na mnohých miestach sa dá povedať, že až prehnane. Mohlo by ísť o sympatický pokus o slovanský epos na spôsob Prsteňa Nibelungov, keby nebolo spomínaných chýb a čítalo by sa to svižnejšie.
Dračia šupina sa radí do žánru historickej fantasy, ale bohužiaľ neprekročila tieň predošlých častí z autorovho cyklu. Je badať isté zlepšenia, hlavne čo sa týka zápletky, ale stále je na čom pracovať. Napriek tomu verím, že si kniha nájde čitateľov, ktorým prinesie vydarený zážitok.
Za recenzný výtlačok ďakujeme Vydavateľstvu Hydra.
Hodnotenie: 40%
________________________________________
Henrich H. Hujbert – Dračia šupina
Žáner: historická fantasy
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2023
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenčina
Väzba: pevná väzba
Počet strán: 208
ISBN: 978-80-6901-700-9
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Arcey
Som planetárny bojovník a ťažký knihožrút, ktorý sa v slabých chvíľkach snaží písať.